Pedro Almodóvar so svojimi hviezdnymi hercami Antoniom Banderasom a Penélope Cruzovou po získaní Oscara za film Všetko o mojej matke v marci 2000.
Ide spravidla o atraktívne zrelé ženy okolo štyridsiatky, na pohľad silné, ale v skutočnosti veľmi zraniteľné, väčšinou na pokraji nervového zrútenia. Či už po rozchode s partnerom, strate niekoho blízkeho, zo zúfalstva nad ťažko zvládnuteľným ženským „údelom“, či len na základe jednorazového vystupňovaného afektu. Sú to hrdinky životaschopné, dosť egocentrické, nie však nesympatické. V jeho filmoch stretneme kozmetičky, herečky, speváčky, modelky, spisovateľky erotických románov, pornoherečky, prostitútky i ozajstné sociálne pracovníčky. A hoci ide spravidla o ženy veľmi rozdielne a neraz znepriatelené, keď ide do tuhého, vždy zvíťazí ženská solidarita.
Práve ony sú výrazom autonómnosti ženského sveta, ktorá sa v Almodóvarových filmoch často zdôrazňuje. Ak sa aj za jeho niekedy nepreniknuteľné hranice dostanú muži, sú to zväčša transsexuáli alebo homosexuáli. „Normálni“ muži ostávajú v tomto svete dámskych jázd iba bezprizornými cudzincami. Sú takmer výlučne len príčinami nervového zrútenia svojich partneriek.
ĽUDO PETRÁNSKY
FOTO - ČTK/AP A ARCHÍV
