„Keď sme pred 24-mi rokmi začali stavať, bolo to pre nás nákladné, tak sme si chceli trochu prilepšiť poskytovaním ubytovania. Každý to tu tak robil. Začínali sme skromne, v jednej izbičke, postupne sme ju vylepšovali. Dnes máme lôžka pre šesť ľudí, je to na osobitnej chodbe, s vlastnou kúpeľňou, dvoma sprchovacími boxmi, záchodom, kuchynkou s chladničkou. Najviac máme Poliakov, kedysi chodievalo viac Čechov. Cez Silvestra sme mali štyroch ľudí, momentálne nemáme nikoho, v lete bude zas pár týždňov plno, a to je všetko. Pritom náklady na réžiu nie sú malé. Kúrenie, pranie, žehlenie bielizne, dezinfekcia spŕch, to všetko stojí peniaze. A sú hostia, ktorí ohŕňajú nad tým nos, niekedy mám pocit, že by chceli ubytovanie dobreže nie zadarmo a s neviem akým komfortom. Ja viem, že je to nenáročné vybavenie, posteľ, stôl, skrinka, zrkadlo, ale čo chcete za tú cenu? Na nej sa vieme dohodnúť, zvyčajne je to okolo 200 až 250 korún za noc.“
Pani tvrdí, že na tento druh biznisu už asi nemá správny vek. „Viete, my sme už dôchodcovia a máme radi pokoj. Niekedy tu máme takých hostí, že nás to skôr zaťažuje. Robia príliš veľa hluku. Ja chápem, sú na dovolenke a chcú si užiť, ale nerešpektujú ani naše upozornenia, aspoň nočný pokoj by mohli dodržiavať. Radšej máme hostí, ktorých už poznáme a chodia sem pravidelne, vieme, čo od nich môžeme čakať. Opýtajte sa v ktoromkoľvek dome, kde ubytúvajú, každý vám povie, že je s tým kríž. Hostia kadečo porozbíjajú, zničia, a ani sa k tomu nepriznajú. Kedysi sme robili cez cestovné kancelárie, dnes už len sami, mnohí k nám chodia na odporúčanie bývalých hostí. Nám to stačí,“ dodáva.
