Do rehabilitačnej stanice dravcov, ktorá patrí pod správu Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, umiestnenia každoročne niekoľko desiatok operených dravcov. Popri dravcoch a sovách tu už mali dokonca aj bociany a labute. Dôvody zranenia bývajú rôzne. Časté sú zranenia autom, postrelenia na poľovačke, úrazy elektrickým prúdom.

Ako nám povedal chovateľ Štefan Čenger, snažia sa dravcom v prvom rade pomôcť pri liečbe zranenia a ak je zviera schopné vrátiť sa do prírody, začnú s rehabilitačným programom. Nie každému zranenému dravcovi sa totiž návrat do prírody podarí. Ak sa napríklad vtákovi zle zrastie zlomenina, v prírode by už nemal šancu prežiť. Tieto dravce preto najčastejšie putujú do zoologických záhrad alebo na výcvik. Do stanice sa často dostávajú aj dravce, ktoré vypadli z hniezda. V stanici ich vypiplú, ich návrat do prírody je však takmer nemožný. Za dlhý čas si zvykli na ľudí, odlišné prostredie, iný spôsob obživy. Ak by ich pokusne do prírody dali, je otázne, či by si dokázali nájsť obživu a nestali sa ľahkou korisťou silnejších jedincov.

Ak dravec nestrávil v zajatí dlhý čas, po vyliečení rán sa v nemocnici snažia, aby sa vrátil k starým loveckým návykom. Premiestnia ho do veľkej voliéry a vpúšťajú mu živú potravu.

Dravec v sebe musí objaviť svoj starý, dravý inštinkt. Aj keď pohľad na dravca, ktorý zobe ošetrovateľovi z ruky, je pre laika príjemný, takýto vták by už na love ťažko uspel. Dôležité je aj to, ako rýchlo sa podarí dravca vyliečiť. Čím je čas liečby kratší, tým má väčšie šance vrátiť sa do voľnej prírody. Do rehabilitačnej stanice sa každoročne dostávajú aj dravce, ktorých majitelia chovali nezákonne. Tento druh pytliactva na Slovensku, bohužiaľ, ešte stále nevymizol.

KVETA FAJČÍKOVÁ