pri každom režime a každej vláde.
* V časoch rozkvetu sa mu hovorilo štát v štáte, hoci to bola skôr monarchia v štáte, lebo výšku zisku z výroby jedného automobilu poznal vlastne len Valleta. Až Gianni sa svojimi sviežimi myšlienkami postaral o decentralizáciu firmy.
* V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ponúkol Fiat mnohé pracovné príležitosti, najmä južanom. Fiat 500 bol v tých rokoch symbolom talianskej motorizácie. V šesťdesiatych rokoch bol Fiat jedným z najväčších producentov áut v Európe.
* V sedemdesiatych rokoch zasiahli automobilku sociálne nepokoje. V roku 1974 bol Agnelli donútený podpísať dohodu o pohyblivom rebríčku platov. Kríza bola prekonaná len na čas. V roku 1979 Fiat prepustil 61 pracovníkov podozrivých z prepojenia na teroristov.
* V roku 1980 podnik paralyzoval 35-dňový štrajk. Vzápätí vyšlo do ulíc 40 000 ľudí, ktorí požadovali právo na prácu. Pre spoločnosť to bol šok, sociálne hnutie razom zmenilo smer. Fiat bol načas zachránený. Počas nasledujúcich piatich rokov však rukami teroristov zahynuli štyria riadiaci pracovníci a 27 ich bolo vážne zranených.
* Začiatkom 90. rokov Fiatom otriasla vojna v Golfskom zálive.
* V roku 1996 Agnelli odstúpil z postu prezidenta firmy, ostal však jej čestným predsedom.
* Aj keď boli začiatkom nového storočia prepustené desiatky tisíc zamestnancov, produkcia neustále klesala a výrobné náklady stúpali, Agnelli odmietal predať Fiat americkej spoločnosti General Motors.
* Pred piatimi rokmi vyrobil Fiat 700 000 áut, minulý rok len 300 000. V tomto roku to bude len 150 000 - ak všetko pôjde dobre. Súčasný šéf Paolo Fresko a Gianniho brat Umberto, ktorý by mal vedenie prevziať na jar, vážne uvažujú o ponuke General Motors. Rodinný klan zatiaľ stále vlastní vo Fiate rozhodujúci 33-percentný podiel.
* Po smrti Agnelliho cena akcií automobilky stúpla.
