Aj vďaka nemu čoskoro „Starú dámu“ posilnili Poliak Boniek a Francúz Platini.
Platini zažil medzi bianconeri neľahké časy. Emotívni fanúšikovia čakali od neho maximum. Našťastie, stal sa Agnelliho miláčikom (ten mu dokonca umožňoval kedykoľvek vyhovieť pozvaniu reprezentačného trénera Hidalga). Ak sa Juve nedarilo, rozhorčení tifosi vykrikovali, že neúspech zavinil „il francese“, cudzinec, ktorý sklamal. Na ich umlčanie však stačilo málo, jedna veta z úst Avvocata: „Nevymenil by som Platiniho za nič na svete!“ Keď sa Francúzovi v sezóne 1985/86 podaril hetrik v zápase s AS Bari, Agnelli mu daroval nové Ferrari. Platini sa však na ňom vozil len výnimočne, jeho blízky vzťah k patrónovi Juve totiž športové médiá dráždil.
Slovo Agnelliho malo medzi hráčmi Juventusu váhu. Na jeseň 1986 z úst šéfa zaznelo: „Platini pre mňa zostáva najväčším hráčom svojej generácie. Ak však nenájde stratenú formu, ja nenájdem jediný dôvod, prečo by mal v Juve zostať.“ A tak sa v tej sezóne Michel rozhodol obliekať čierno-biely dres naposledy.
Futbal bol pre Agnelliho, samozrejme, výnosným biznisom, ale v prvom rade milovanou hrou. V máji 1985 zažil v Bruseli na Heyselskom štadióne nepríjemný šok. Pred finálovým zápasom Pohára európskych majstrov vznikla tlačenica medzi fanúšikmi Liverpool FC a Juventus Turín. Za niekoľko sekúnd zomrelo 38 ľudí. Dlho sa rozhodovalo, či sa bude hrať. Gianni Agnelli nepočkal do začiatku zápasu. Odišiel otrasený. Rovnako sklamaný Platini situáciu komentoval: „Futbal vtedy v Agnelliho očiach nezvratne skrachoval.“
(kk)
