Agnelli si rýchlo získal všeobecný rešpekt. Taliani ho začali prezývať florentským princom, Medicim novej doby. Režisér Fellini bol najodvážnejší: „Má šarm ako herec. Šťastena si ho vybrala, je to každodenný víťaz. Posaďte ho na koňa, bude z neho kráľ!“ To všetko bolo posilnené tým, že automobilke sa začalo dariť.

Tomuto scenáru totiž po smrti Giovanniho Agnelliho, zakladateľa Fiatu a starého otca Gianniho, veril málokto. Mladší Agnelli síce vyštudoval právo (navždy mu ostala prezývka Avvocato), ale bol to playboy ako vyšitý. Okrem žien sa jeho pozornosti tešili aj preteky Formuly 1 a futbalové zápasy. To sa však zmenilo. Avvocato našiel vo funkcii prezidenta nevídanú záľubu. Považoval ju za poslanie, úlohu, ktorú mu s vierou zveril starý otec. Práca patróna sa preňho stala drogou. A vďaka otvorenej mysli a mnohým zahraničným kontaktom ju zvládal s ľahkosťou. So svojím osobným lietadlom prekračoval hranice tak bežne, ako iní nasadali na metro. Raňajkoval v Ríme, obed spojil s lyžovaním v St. Moritzi, večeral v Paríži, ale zobúdzal sa doma v Turíne.