BRATISLAVA – Firmy ako Coca-Cola, Henkel, Palma-Tumys, Unilever, Tetra Pak, Procter and Gamble, McDonald‘s, Nestlé Food a ďalšie, ktoré vyrábajú, plnia a používajú obalové materiály, zásadne nesúhlasia s pripravovaným zákonom o odpade. Najmä s vytvorením recyklačného fondu, do ktorého by mali povinne prispievať všetci výrobcovia a dovozcovia odpadov – teda aj všetky spomínané firmy. Napríklad za kilogram vyrobených alebo dovezených PET fliaš zaplatí firma do fondu 10 korún, za kilogram tetrapakov sedem korún.
Veľké priemyselné podniky však tvrdia, že zákon obsahuje ustanovenia, ktoré nesystémovým spôsobom ovplyvnia ekonomické prostredie a aproximáciu práva s úniou.
„Poplatky boli stanovené bez prieskumu trhu s druhotnými surovinami. Zákon nedáva veľkým podnikom inú možnosť, len platiť. Je to monopolný finančný nástroj. Pritom podniky sú schopné vyvinúť vlastné systémy nakladania s odpadmi z obalov. Je to obmedzovanie hospodárskej súťaže,“ hovorí Taťjana Straková, generálna tajomníčka záujmového združenia SLICPEN, ktorého členmi sú spomínané firmy.
Recyklačný fond podľa nich nezvýši záujem obcí o triedenie odpadu. O peniaze z neho sa obce môžu uchádzať formou projektov, nemajú však na ne právny nárok. Namiesto recyklačného fondu navrhuje SLICPEN zriadenie tzv. oprávnenej organizácie, vytvorenej a riadenej priemyslom. Organizácia by zhromažďovala príspevky od členských firiem a tie prerozdeľovala na základe množstva vyseparovaného odpadu priamo obciam. Na peniaze by mali obce právny nárok, čo by ich oveľa viac motivovalo triediť odpad. Podobný systém funguje podľa SLICPEN-u napríklad vo Francúzsku aj v Českej republike.
Ministerstvo životného prostredia, predkladateľ zákona, výhrady „kokakoly“, ako SLICPEN nazývajú, odmieta. „Rokujeme s nimi už osem rokov. Stretnutia možno charakterizovať ako boj štátnej správy v životnom prostredí s tvrdými záujmami obalového priemyslu. Požiadavky štátu, aby prevzali zodpovednosť za odpady, ktoré pri ich činnosti vznikajú, roky tvrdošijne odmietali. SLICPEN ignoruje požiadavky životného prostredia. Výsledkom je záplava plastových obalov, ktoré zaplavili trh bez toho, aby sa ich výrobcovia starali, čo sa robí s miliónmi ton odpadu,“ hovorí Elemír Galovič, poradca sekcie ochrany zložiek životného prostredia ministerstva.
Na urýchlené prijatie zákona nalieha EÚ – predsedajúca krajina Švédsko pokladá otázky životného prostredia za prioritu svojho predsedníctva.
BARBORA MAROSZOVÁ
