Raz pozval mestský potkan svojho príbuzného poľného potkana na parádnu hostinu do svojho mestského príbytku:
"Príď, bratanček, dožičíme si kráľovské jedlá." A skutočne, všetko bolo prestreté na drahom tureckom koberci. Vznešená hostina bola skvele pripravená, nič na nej nechýbalo.
Jedno skvelé jedlo striedalo ďalšie. Pomaly sa opasky v páse uvoľňovali, na pohodlných stoličkách sa podchvíľou vyvaľovali. Uprostred hodovania ich však ktosi vyrušil. Začuli strašný lomoz za dverami a obidva potkany sa rýchlo stratili vo vedľajšej komnate. Keď všetko utíchlo, ozval sa hostiteľ: "Poď, bratanček, dojeme tie skvelé jedlá."
Poľný potkan však už o žiadnu hostinu v parádnej sieni nestál. "Zajtra príď ty ku mne na obed," pozýva na oplátku svojho príbuzného. "Mám lem malú chyžku na kraji veľkého poľa a nemám toľko dobrôt ako ty z kráľovského stola, ale na mojej hostine nás nikto nevystraší, budeme jesť v pokoji."
Poučenie: Načo je nám radosť, pri ktorej sa musíme niečoho obávať?
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
