
Norman Mailer.
FOTO - ČTK
Kurt Vonnegut o ňom povedal, že okrem seba pozná ešte jedného dobrého súčasného spisovateľa v Amerike: Normana Mailera. „Nie žeby som bol nekritickým obdivovateľom všetkého, čo vyjde z Normanovho pera, ale jedno sa mu uprieť nedá. Keď už jeho kniha nie je práve nominovaná na nejakú cenu, tak aspoň vyvolá škandál,“ hovorí večný ironik Vonnegut. „A to sa mne nie vždy podarilo. Aj jeho šesť manželstiev už asi pre mňa zostane neprekonanou métou.“
Dnešný osemdesiatnik Norman Mailer všetky narážky berie s nadhľadom: „Baví ma provokovať ľudské myslenie,“ tvrdí niekdajší prezident amerického PEN klubu. A to sa mu aj darí. Nielen jeho knihy, ale aj verejné vystúpenia vyvolávajú búrlivé diskusie. Pre svoju záľubu uťahovať si zo súčasnej Ameriky a patriotizmu jej obyvateľov býva dokonca označovaný za majstra v špinení si do vlastného hniezda.
„Neviem prečo,“ čuduje sa Mailer. „Keď nesúhlasím s bombardovaním Kosova alebo označím ťaženie proti Iraku za nebezpečnú hru, je to môj názor. A podotýkam, že nielen môj. Nepovažujem to za kydanie, ale za príspevok do zdravej polemiky.“
Medzi najpopulárnejších amerických spisovateľov sa Norman Mailer zaradil už svojou prvotinou Nahí a mŕtvi z roku 1948. Tento naturalistický román, ktorý je považovaný za najpôsobivejšie dielo o II. svetovej vojne, opisuje situáciu protijaponských bojov na tichomorských ostrovoch. Sám Mailer je veteránom vojny v Tichomorí a osobne sa zúčastnil na bojoch s Japoncami.
Za romány Armáda moci (1968) a Katova pieseň (1979) získal Pulitzerovu cenu. Preslávil sa aj esejami o Marilyn Monroe, Henrym Millerovi, Pablovi Picassovi či fenoméne graffiti.
Menej sa mu už darilo vo filme - jeho režijné adaptácie vlastných scenárov sa skončili fiaskom. „Filmy som robil preto, lebo sa mi to nesmierne páčilo,“ hovorí Mailer. „Keď je človek spisovateľom, tak je sám, iba píše. Väčšina spisovateľov sú na začiatku svojej kariéry introvertmi, nie sú schopní vzdorovať svetu. Čím sú však starší a majú úspech, tým viac sa otvárajú. V polovici života som dostal chuť robiť filmy; bolo to zábavnejšie, vzrušujúcejšie, aj keď bolo potrebné vyriešiť mnohé problémy. Ani s hercami to nie je práve jednoduché.“ (pet)