Washington 30. januára (TASR) - Nové americké opatrenia, v rámci ktorých sa občania určitých arabských a moslimských krajín musia počas pobytu v USA povinne zaregistrovať na imigračnom úrade, vyvolali v Pakistane veľkú vlnu nevôle.
Počas stredajšej návštevy Washingtonu pakistanský minister zahraničných vecí Mian Churšíd Mahmúd Kasúrí vyjadril obavy z možných "masových deportácií". Taktiež varoval, že takéto bezpečnostné požiadavky by mohli vážne ovplyvniť vzťahy medzi USA a Pakistanom, ktorý bol vo vojne proti terorizmu kľúčovým spojencom americkej vlády.
Kasúrí hovoril so šéfom americkej diplomacie Colinom Powellom o odstránení Pakistanu zo zoznamu 24 krajín - figurujú na ňom aj Kuba a KĽDR. Občania týchto štátov sa podľa nových pravidiel musia povinne zaregistrovať. Nové opatrenie vstúpilo do platnosti ešte minulý rok. Powell uviedol, že USA citlivo zvážili obavy, ktoré spomenul Kasúrí, a ubezpečil ho, že budú presadzovať imigračnú politiku "dôstojným spôsobom".
Nová imigračná politika je reakciou na teroristické útoky z 11. septembra 2001: vyžaduje, aby všetci muži z krajín na zozname vo veku 16-45 rokov kontaktovali imigračných úradníkov a nechali si vziať odtlačky prstov, odfotografovali sa a absolvovali pohovor pod prísahou. Tí, čo nebudú konať v zhode s novým nariadením, budú deportovaní.
Podľa nemenovaného predstaviteľa amerického MZV, mnoho Pakistancov verí, že boli na zoznam zaradení, pretože sú prevažne moslimovia. Obávajú sa tiež, že peniaze, čo im domov posielajú príbuzní alebo priatelia z USA, ktoré potrebujú na nákup potravín či zaplatenie školného, im prestanú prichádzať.
Pakistanských predstaviteľov znepokojilo, že by požiadavky na základe nového zákona mohli vyústiť do vlny deportácií ich občanov, ktorí sa buď nepodvolia nariadeniam, alebo zotrvávajú v USA ilegálne aj po vypršaní víz. Možné deportácie Kasúrí označil za "zničujúce" - podľa neho by sa tým mimoriadne zvýšil tlak na vzťahy s USA.
Američania však tvrdia, že sa nezamerali na žiadnu špecifickú krajinu či náboženstvo. Podľa nich sa program napokon bude týkať všetkých cudzincov bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. V ostatných dvoch až troch mesiacoch nebol na základe programu deportovaný z USA žiaden Pakistanec.
Od začiatku vojny proti terorizmu v októbri 2001 pakistanskí predstavitelia úzko spolupracovali s americkými bezpečnostnými agentúrami a tajnou službou na dolapení asi 500 osôb podozrivých z kontaktov so saudským teroristom Usámom bin Ládinom a jeho teroristickou sieťou al-Káida alebo zvrhnutým režimom afganského fundamentalistického hnutia Taliban.
V októbrových voľbách nadobudli v Pakistane väčšiu moc islamskí fundamentalisti: pripojili sa k umiernenej koaličnej vláde a úplne prevzali kontrolu nad severozápadnou provinciou hraničiacou s Afganistanom.
Prominentnejšie postavenie fundamentalistov je v ostrom rozpore s pakistanskou spoluprácou s USA, čo sa odrazilo aj na zvýšenom tlaku na pakistanskú hlavu štátu, generála Parvíza Mušarráfa. Kým on je neochvejný a chce v spolupráci s USA pokračovať, nové americké opatrenia spôsobili hnev verejnosti, čo pre vládu v Islamabade predstavuje "veľký problém", keďže tomu nedokázala zabrániť, konštatoval predstaviteľ amerického MZV.
Pakistanci "sa stále obávajú, že ich úloha v operácii Trvalá sloboda a vo vojne proti terorizmu nebola docenená," dodal zdroj.
Stále však nie je jasné, či aj americké MZV zdieľa Kasúrího obavy, že nová registračná politika ovplyvní vzťah medzi oboma krajinami. Powell svojho partnera údajne ubezpečil, že USA budú podporovať Pakistan pri zmierňovaní dôsledkov ich novej politiky. Americká vláda by mohla problém zmierniť aj tým, že by minimalizovala nepohodlné registrácie a Pakistancom poskytla viac času na prihlásenie sa na úradoch, uzavrel americký zdroj.
