FOTO PRE SME – VERONIKA JANUŠKOVÁ
Sú štyri hodiny ráno. Košická stanica je ľudoprázdna. Len štyria bezdomovci sa snažia v jej neútulných útrobách nájsť azyl pred policajnou hliadkou. Pán v obleku má dobrú náladu. Ponúka nám sponzorský dar – päť hot dogov. Kúpil ich upratovačkám, ktoré sa v kúte chichúňajú.
„Tak im treba. Človek im chce pomôcť, keď už sa dali na štrajk, a ony takto.“ Ešte chvíľu mudruje o (ne)zmysle štrajku a potom sa poberie k východu. Cestou si spieva Jede, jede mašinka.
Predavačky v nonstop bistre a v potravinách unudene zívajú. Podobne ako taxikári pred stanicou. „Ani som nemal vstať z postele. Ale pamätám sa na štrajk železničiarov spred dvoch rokov. Odborári ho zrušili minútu pred termínom. Kolegovia, ktorí prišli do služby, zarobili ‚majlant‘,“ hovorí jeden z nich.
Medzi treťou a deviatou hodinou obvykle prichádza do Košíc 25 osobných vlakov a 5 rýchlikov z Prahy a Bratislavy. „To sú naši klienti. Dnes nezarobíme ani na slanú vodu,“ šomre ďalší taxikár. Štrajk železničiarov schvaľuje: „Treba konečne zdvihnúť morálku pánom v Bratislave.“
Neobvyklé ticho vo vestibule preruší len šum informačnej tabule. Oznamuje, že osobné vlaky sú „odrieknuté“, meškanie rýchlikov, ktoré majú v čase štrajku vypraviť z Košíc, sa pohybuje od 150 do 380 minút. Na okienkach pokladníc visí nápis ŠTRAJK. Všetky sú zavreté. „Čo robíme? Nič. Čakáme na pokyny štrajkového výboru,“ hovorí pokladníčka.
Na nástupištiach niet živej duše. Zaparkované vlakové súpravy bez rušňov kontroluje hliadka železničnej polície. „Vykurujú ich, ale sú prázdne. Dobrá služba,“ pochvaľuje si jeden z policajtov.
V čakárni a v hale posedávajú prví cestujúci. Je medzi nimi aj Oleg z Moskvy. Do Košíc pricestoval z Prahy a teraz márne čaká na nejaký spoj do Čopu. Čas si kráti čítaním: „Počul som o štrajku v rádiu. Ale netušil som, že to bude až také zlé. Našťastie mám so sebou dosť knižiek.“
Dušan Pazdierski s priateľkou Ewelynou mieri z poľského Gdanska cez Bratislavu do Nového Sadu v Juhoslávii. „Je to nonsens! Sedíme v rýchliku Intercity z Krakova a na hraniciach sa zrazu dozvieme, že ďalej sa nejde. Cestu sme pripravovali dva týždne. U nás sa hovorí: Spoznaj krajinu, aby si ju mal rád. Spoznali sme Slovensko,“ hromží mladý Poliak.
Košickí železničiari mlčia, otázky odbíjajú formulkou no comment.
„Jasné, že som za štrajk. Mali by sme však štrajkovať proti tým, ktorí zhumpľovali železnicu. Kto spôsobil miliardové dlhy? Ja či moji kolegovia? Alebo naši veľkí šéfovia v Bratislave, ktorí vyhadzujú na hlúposti milióny? Teraz nás chcú vyhodiť!? Ich treba povyhadzovať. Rad-radom a pekne von oknom,“ rozčuľuje sa starší muž v modrej uniforme. V administratívnej budove za dverami s nápisom Závodný výbor Odborového zväzu železničiarov sedia traja muži a mastia karty. Z návštevy nie sú nadšení. Vraj nemajú právo vyjadrovať sa k štrajku.
„Z Bratislavy, zo Zvolena a od nás po tretej hodine nevyšiel ani jeden vlak,“ hovorí člen celoštátneho štrajkového výboru, staničný dispečer Juraj Suláček. Aj on si pamätá nevydarený štrajk železničiarov spred dvoch rokov: „Vtedy nás zamestnávateľ nechutne zastrašoval. Pravda je, že odbory podľahli tlaku.“
O siedmej sa vo vstupnej hale zhromažďujú železničiari. Väčšina z nich má na prsiach ceduľku s nápisom ŠTRAJKUJEM. „Musíme dokázať, že sme pripravení za svoje práva bojovať,“ reční Peter Šemrák, jeden z bossov generálnej rady odborového zväzu. Víta Petra Kulíka, šéfa odborového zväzu Metalurg, ktorý spolu s kolegami prišiel podporiť svojich odborárskych priateľov.
Krízový štáb v obvode Košice, do ktorého patrí Prešovský a Košický kraj, zasadá od polnoci. Predseda košického štábu Stanislav Pecár má o situácii detailný prehľad: „Nákladná preprava bola pozastavená už o druhej. V našom obvode je odstavených 19 vlakov. V Plavči stojí medzinárodný rýchlik Krakov – Budapesť. Vo vlaku je asi 30 cestujúcich. Z 54 samostatných železničných staníc sa do štrajku prihlásilo 42, 12 neštrajkovalo. Škody bude možné vyčísliť až neskôr.“
O deviatej sa otvárajú pokladnice. O 9.36 h výpravca zapíska a dá zelenú medzinárodnému expresu Intercity Kriváň. Do Bratislavy sa dostane s takmer štvorhodinovým meškaním.
