
FOTO - ČTK
Autor Jan Antonín Pitínský nemá čas na písanie vlastných hier, pretože režisér J. A. Pitínský je nateraz plne vyťažený čítaním a inscenovaním hier cudzích autorov. Divadelník jeho kalibru dnes už vie, čo bude robiť v júni 2004. Avšak na scéne i za ňou môže byť nakoniec všetko inak.
Premiéra hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec v Činohre Slovenského národného divadla pôvodne plánovaná na začiatok februára bola nedávno preložená na šťastný trinásty december.
„Je to všetko také vnútorne bolestivé,“ komentoval vzniknutú situáciu človek, ktorý sa tým najšarmantnejším spôsobom ospravedlňuje ešte aj za to, že nevie celkom presne definovať fenomén „spontánneho slovenského herectva“ či za to, ako „zvoral“ záver svojej hry Izbička, ktorá je v podstate podľa neho ako celok „užvatlaná a nepovedená“. Prirodzene, to isté si o nej nemysleli mladí herci pod vedením režiséra Viktora Kollára, ktorí text zinscenovali s prekvapujúco zrelým divadelným citom. Sám autor ocenil, ako mladí tvorcovia vedeli aj z jednoduchých situácií vyťažiť veľkú javiskovú hodnotu.
Izbička na VŠMU
Prvá slovenská inscenácia Pitínského vlastnej Izbičky vznikla na pôde Vysokej školy múzických umení, od októbra minulého roku si ju prevzalo do svojho repertoáru Mestské divadlo v Bratislave a občianske združenie DCODE. Popri podarených detičkách Elene Spaskovej, Danielovi Heribanovi, Mariánovi Mitašovi, ale aj záhadne nehovoriacej Kataríne Pánikovej v Izbičke excelujú rodičia Peter Šimun a Adela Gáborová. Obaja sú povestní svojím vrúcnym vzťahom k svojim študentom i tým, že sa dajú nahovoriť na každú „blbosť“, ako to v rámci diskusie formuloval Peter Šimun. Adela Gáborová sa už pomaly stáva akýmsi prototypom dnešnej matky, jej kreácie v Mayenburgovej hre Tvár v ohni, v Zelenkových Príbehoch obyčajného šialenstva a v neposlednom rade i v Izbičke sú uhnetené z mäsa a bolestivého materinského citu.
Diváci na Slovensku poznajú Pitínského predovšetkým ako autora hry s názvom (opäť sa vraciame k tomu istému fenoménu) Matka, úspešne zinscenovanej Jurajom Nvotom v divadle Astorka-Korzo 90 s excelentným výkonom Zuzany Kronerovej. Herečka si nenechala ujsť možnosť sa pri príležitosti nedávnej diskusie so svojím autorom a režisérom opäť stretnúť. A nebola sama. V Bratislave má Píťo mnoho ďalších sympatizantov. Počas predstavenia a následnej diskusie, ktorá sa odohrala v rámci cyklu nazvaného Hovorte nám do toho, bol Klub Čierny Havran preplnený do nedýchateľnosti.
Magických sedem rokov
V diskusii moderovanej hostiteľom Jozefom Krasulom sa autor s preň charakteristickou gestikuláciou a pohľadom upreným na zem priznal, že na napísanie Izbičky ho inšpirovali nedeľné návštevy, ktoré u nich doma vypukli s neomylnou pravidelnosťou vždy po tretej hodine a ktoré s rovnakou neomylnosťou prinášali so sebou malé rodinné katastrofy.
Na otázku, či človek, ktorý bol pri zrode viacerých amatérskych divadiel, neplánuje v blízkej budúcnosti založenie vlastného divadla, odpovedal záporne. Zároveň však dodal, že by každému mladému režisérov doprial tých magických sedem rokov práce s vlastnými hercami, scénografmi i hudobníkmi. Týmto prirodzeným spôsobom totiž podľa neho vzniká to najzdravšie divadlo. „Nikdy to dlho nevydrží, ale tá intenzita vzťahu za to stojí,“ zdôraznil režisér, ktorý v súčasnosti pôsobí „ako hosť“ - teda ten, ktorému sa počas časovo obmedzených hosťovačiek môže, ale aj nemusí podariť zasiahnuť do intímneho života divadla a hercov.