FOTO - Archív
„Otázka chudoby sa z hľadiska príjmov týka asi šesťstotisíc Slovákov. Toľko ľudí je odkázaných na dávky sociálnej pomoci,“ vysvetľuje šéfka sekcie sociálnej pomoci ministerstva práce Elena Michaldová. Hlavnou príčinou chudoby je podľa nej nezamestnanosť. „Treba si uvedomiť, že nezamestnaní a ich rodiny tvoria až 97 percent všetkých chudobných.“
Chudoba je charakteristická len pre niektoré oblasti Slovenska. „Sú to väčšinou regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti - čiže podstatná časť východného Slovenska a niektoré okresy na juhu krajiny,“ hovorí Angela Taylorová z britského ministerstva pre medzinárodný rozvoj, členka tímu, ktorý rok a pol zbieral a posudzoval údaje o sociálnej situácii Slovákov.
„Zamestnanosť hrá teda vo výskyte chudoby významnú úlohu, ale nesmieme zabúdať ani na vzdelanostnú úroveň či na prístup k verejným sociálnym službám v niektorých regiónoch,“ zdôraznila Taylorová. Ako dodala, chudoba je rozšírená hlavne v rodinách, kde je aspoň jeden zo živiteľov nezamestnaný, a v mnohodetných domácnostiach.
Zo štúdie Svetovej banky vyplýva, že najväčšia chudoba je medzi Rómami, ktorí žijú segregovaní v osadách v najchudobnejších častiach východného Slovenska. Tvoria asi štvrtinu z celkovej rómskej populácie. „Životné podmienky Rómov v osadách sú všeobecne horšie ako vo zvyšku rómskej populácie,“ hodnotí slovenských Rómov správa Svetovej banky.
V miere chudoby Rómov hrá významnú úlohu vyspelosť regiónu. Najlepšie žijú Rómovia vo vyspelých oblastiach Slovenska. Životné podmienky Rómov v Malackách, v okrese s 13,5-percentnou mierou nezamestnanosti, sú podľa správy lepšie ako v Rimavskej Sobote, kde nezamestnanosť presahuje 30 percent.
Chudoba Rómov má často korene aj v nízkej vzdelanosti. „Rómovia, ktorí ukončili pravidelnú dochádzku stredných odborných škôl alebo vyšších, žili s väčšou pravdepodobnosťou v integrovanejších oblastiach a mali vyššiu životnú úroveň,“ uvádza správa Svetovej banky.
„Rómovia patria do skupiny obyvateľstva v najväčšej miere ohrozenej sociálnym vyčlenením a sú nadštandardne zastúpení v kategórii absolútne chudobných a materiálne deprimovaných,“ analyzuje chudobu 420-tisícovej rómskej komunity analytik Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka v Súhrnnej správe o stave spoločnosti.
Od septembra 2001 bežia v Michalovciach, Humennom a Lučenci medzinárodné pilotné projekty, ktorých cieľom je vytvoriť komunikačný kanál medzi miestnymi úradmi a rôznymi nadáciami, ktoré bojujú proti chudobe. „Verejná správa nie je zvyknutá komunikovať s tretím sektorom. Túto bariéru sme sa snažili prekonať častými diskusiami o možnej spolupráci,“ opísal problémy v komunikácii s regionálnymi úradníkmi Martin Čatloš, hlavný koordinátor projektu.
TOMÁŠ VELECKÝ
