Aj slovenské bitúnky sa musia prispôsobiť normám Európskej únie do konca roku. Asi tretina z nich tak zanikne. Zabíjanie hovädziny je v malých bitúnkoch nerentabilné aj pre likvidáciu rizikovej miechy zvierat, potenciálne obsahujúcej chorobu šialenstvo kráv.FOTO - ARCHÍV TASR
ne. Pre priemyselné bitúnky platia tvrdšie podmienky, vyvážené ale možnosťou vývozu mäsa do únie.
Riaditeľka Zväzu mäsiarov Edita Ohrablová hovorí, že asi tretina bitúnkov podmienky nesplní a budú ich musieť zavrieť. Peter Turek zo Štátnej veterinárnej správy odhaduje počet priemyselných bitúnkov, ktorým sa podarí splniť podmienky únie, na dvadsať. „Pri zvyšných bude záležať, koľko peňazí majú na investície. Bitúnky sú najcitlivejší sektor, kde sa veľa neinvestovalo,“ vysvetľuje Turek.
Ohrablová vysvetlila, že kapacity na usmrtenie dobytka máme dostatočné. „Dnes sa bitúnky využívajú asi na polovicu,“ potvrdil Turek. Podľa Ohrablovej niektoré bitúnky už ukončenie prevádzky avizovali. Ide napríklad o Mecomu v Humennom, NordSvit vo Svite, Spišskej Novej Vsi a Kapušanoch.
Podľa manažéra nákupu mäsa Marka Sorokáča z Mecomu Humenné ich bitúnok skončil. „Donútili nás k tomu tvrdé normy únie, museli by sme investovať obrovskú sumu do rekonštrukcie,“ vysvetľuje Sorokáč. Skončili tak s priemerným denným usmrtením 360 kusov ošípaných a 24 kusov hovädziny denne. Mäso teraz kupujú od externých dodávateľov.
Ekonomická riaditeľka bitúnku vo Veľkom Bieli Marcela Kočišová hovorí, že všetky bitúnky sa musia prispôsobiť. Ich podnik tiež, ale nevidela v tom veľký problém. Zabíjajú 150 až 200 kusov dobytka týždenne, v prípade ich prevádzky sa musia postarať napríklad o bezdotykové umývadlá alebo sterilizátory nožov. Podmienky únie sú síce náročné, ale spolupracujú s krajskými a okresnými veterinármi.
Vladimír Baštek z Únie hydinárov Slovenska potvrdil, že „všetky významné slovenské hydinárske podniky sa zaviazali na splnenie kritérií do konca roku 2003. Na tento cieľ bol prijatý konkrétny program v spolupráci s veterinármi“. Hydinových bitúnkov je na Slovensku jedenásť, náklady na prispôsobenie pri väčších jatkách odhadol rádovo na 50 až 100 miliónov korún. Podľa Bašteka si vplyvom veľkej konkurencie na trhu podniky nebudú môcť v plnej miere premietnuť tieto náklady do cien.
Nový zákon o veterinárnej starostlivosti platí od januára. Podľa Turka však z hľadiska spracovateľov živočíšnych produktov neprináša nič nové - proces prispôsobovania prevádzok normám únie trvá už niekoľko rokov. Hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Katarína Czajlíková sa vyjadrila, že zákonu sa pri vstupe do únie nedalo vyhnúť. Veterinár Ladislav Kerpáš z Rožňavy sa o požiadavkách únie vyjadril ako o krutých. Podľa neho by sa dali splniť, keby sa do toho investovalo pár miliónov korún. Veterinári majú s jednotlivými podnikmi vytvorené harmonogramy, ktoré pravidelne kontrolujú.
JOZEF GRYGA
