
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
O problémoch s výživným má presný obraz. Do jej sociálno-právnych poradní vo všetkých krajských a niektorých okresných mestách ľudia najčastejšie chodia práve kvôli rozvodom a výživnému.
Súdne lehoty by sa podľa Martinákovej v takýchto prípadoch dali skrátiť. „Hovorili sme aj s asociáciou sudkýň a uvažovali sme, aby mali súdy vo veciach maloletých stanovené zákonné lehoty.“
Napokon sa rozhodli pre komplexnejšie riešenie zmenou zákona o rodine. Vláda sa na to zaviazala, podľa ministerstva spravodlivosti je reálnym termínom až prelom rokov 2004 - 2005.
Martináková tvrdí, že už teraz je päť minút po dvanástej. „Dnes je neplatenie výživného prakticky beztrestné, stačí poskytnúť len časť peňazí, prejaviť ľútosť a všetko je v poriadku. No onedlho sa situácia zopakuje.“
„V mnohých krajinách rodičovi, neplatiacemu výživné zadržia vodičský preukaz a siahnu na všetky vymoženosti. Ja som za najtvrdšie opatrenia, aby išli aj do väzenia,“ hovorí Martináková.
V Česku sa na určenie výživného presne zisťuje celkový stav majetku. „U nás stačí, ak rodič predloží na súd smiešne daňové priznanie, a ak ten druhý nemá na advokáta, je bez šance.“ V Česku to podľa Martinákovej vymysleli výborne: pokiaľ platiaci rodič nepreukáže všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok, súd mu môže určiť výživné až do 60-tisíc korún. „To si každý radšej rozmyslí a majetok pred súdom radšej hodnoverne prizná.“
Ak je rodič, ktorý má na dieťa platiť, nezamestnaný, mal by prispievať aspoň symbolickou sumou. Štát vtedy pomáha cez dávky sociálnej pomoci.
Martináková sa však prihovára aj za obnovenie tzv. náhradného výživného, ktoré by za neplatiacich rodičov hradil štát. Keď o náhradnom výživnom rokoval parlament, hlasovala však proti: „V pôvodnej podobe zákon umožňoval ‘zviesť sa‘ aj tým, ktorí na to odkázaní neboli a štát by platil donekonečna obrovské sumy do čiernej diery. Najprv treba prinútiť platiť tých, ktorí môžu.“