Martina Navrátilová s trofejou po víťazstve vo finále miešanej štvorhry na Australian Open. FOTO - TASR/AP
fotografka, komentátorka a pomaly už aj spisovateľka (autorka troch románov) Martina Navrátilová dosiahla na Australian Open 57. grandslamové víťazstvo dvadsaťdeväť rokov od prvého a osem rokov od posledného.
Pamätáte sa na pocity po prvom titule v mixe na Roland Garros 1974 s Kolumbijčanom Molinom?
„Tak na to už nie, to bolo veľmi dávno.“
A na svoj prvý Australian Open 1974-75?
„To áno, lebo bol na prelome rokov, bola som jediná z Československa, bývala som v hoteli s Rusmi, ktorí neslávili Vianoce, prala som si bielizeň, skrátka najhoršie Vianoce v živote.“
Práve kvôli Vianociam a Novému roku ste nechodievali do Austrálie a chýbal vám titul v mixe.
„Miešaná štvorhra sa však aj tak v rokoch 1970 až 1986 nehrala.“
Čo všetko ste robili bez tenisu?
„Pri tenise som ostala. Skončila som síce s grandslamovým, ale hrávala som na okruhu Virginia Slims pre veteránky, americkú súťaž Team Tennis a štyri-päť rokov ubehlo rýchlo. Medzitým ľadový hokej, lyžovačky a najradšej a najčastejšie som cestovala do Afriky a fotografovala. Boli to aj dvoj-trojmesačné zájazdy. Príjemné obdobie, mohla som si robiť, čo som chcela. Od roku 2000 som už znovu vo WTA Tour a zaneprázdnená. Teraz ide bokom hokej. V tejto sezóne som odohrala tri zápasy a určite vynechám play off. Tenis ma znovu pohltil a darí sa mi. Mám šancu vyhrávať, forma sa vracia, takže uvidíme.“
Čo je tajomstvom vašej úžasnej tenisovej dlhovekosti?
„Musím sa poďakovať rodičom za dobré gény a niekomu tam hore za požehnané telo a postavu, nikdy som nemala vážne zdravotné problémy.“
Úspechy Slovenska sú fantastické
Keďže sledujete hokej, neprekvapilo vás zlato Slovenska na MS?
„Myslím, že prekvapilo všetkých, ale Slováci si to zaslúžili, hrali dobre.“
A čo hovoríte na naše prvenstvo vo Fed Cupe?
„Ó, áno, ďalšie prekvapenie. Začalo sa to tým, že USA prehrali doma s Rakúskom, vo štvrťfinále za Belgicko nehrala Clijstersová a Heninová, ale Slovensku to nikto nevezme, je to úspech.“
Akú má Fed Cup podľa vás hodnotu a úroveň?
„Nie je taký slávny ako Davis Cup, nedostáva sa poriadne do pozornosti médií. Žiaľ, asi preto, že stále menia jeho systém a termíny a dodnes nenašli ideálne. Fed Cup hrá aj dosť krajín, ktoré tenis nepodporujú. Davis Cup tenisu veľmi pomohol, zvýšil jeho úroveň v mnohých kútoch sveta, ale ešte sú štáty, kde ženám nedožičia športovať a nieto ešte hrať tenis. Je to mladšia súťaž, než majú muži, ale prvenstvo v nej je cenné, Slovensko sa pridalo k majstrom.“
Na Australian Open malo jedenásť hráčov, z toho osem žien. Čím si to vysvetľujete?
„To veru sama neviem, taká malá krajina, ešte menšia než Belgicko, to je úžasné, fantastické.“
Daniela má viac telo modelky než atlétky
Od pondelka má aj svetovú päťku Danielu Hantuchovú, ktorej robíte v programe WTA Tour mentorku. Ako jej vlastne pomáhate?
„Usilujem sa jej niečo narozprávať, ale sama už vie dosť. Má svojho trénera, ktorý ju skvele učí, ba niekedy až príliš do toho hovorí. Je veľmi inteligentný a Daniela má hlavu dosť dobrú, už si môže s citom vyberať, čo jej vyhovuje. Je veľmi šikovná, odo mňa veľa rád nepotrebuje.“
Ako sa vám páči jej tenis?
„Základné údery má vynikajúce, prvé podanie je slušné, ak jej ide, druhé podania treba zlepšiť. Rovnako aj prechod na sieť. V tréningu hrá dobre, v zápasoch to občas škrípe. Je mladá, rýchlo napreduje, už vlani som predpovedala jej vzostup.“
Myslíte si, že má potenciál na post svetovej jednotky?
„Aby sa dostala na úplný vrchol, musí zosilnieť alebo podstatne zrýchliť. Je dosť chudá, má skôr telo modelky než atlétky. Ak budú hrať dve technicky vyrovnané tenistky, rozhodne sila. Vidíte ten rozdiel napríklad u Sereny Williamsovej. Je, pochopiteľne, veľa ciest, ako konkurovať. Ak sa chce vyrovnať Serene, musí ju prevýšiť technickými schopnosťami i v pohybe a zatiaľ si nie som istá, či to dokáže. Musí veľa pracovať vo všetkých smeroch. Všetko sa dá, pozrite sa na mužský tenis. Ani Hewitt nie je žiadna hora svalov, ale je šikovný a výbušný, hrá skvelý tenis. Pohybom dokáže eliminovať silu. Daniela má výborný zmysel pre pozíciu na dvorci, číta hru, a keď beží, je rýchla, ale musí pracovať na štarte na loptu, najmä smerom dopredu.“
V Bratislave ste boli naposledy pred ôsmimi rokmi na našej exhibícii, pamätáte sa?
„Čoby nie, výborný zápas s Pierceovou, vypredané, dojímavá atmosféra.“
Údajne ste si zažartovali, že chcete hrať do roku 2010 a zahrať si ešte s Češkou Dájou Bedáňovou.
„To som naozaj len vtipkovala. Ale nič nevylučujem. Vždy sa na konci sezóny rozhodnem, či budem hrať aj ďalšiu. Zatiaľ mi to ide. S Bedáňovou si v debli určite zahrám, hrala som aj grandslamové zápasy s jej otcom. Už som si myslela, že tento rok bude posledný, ale január ho tak skvele začal.“
Hingisová by mala skúsiť nového trénera
Čo hovoríte na osud Martiny Hingisovej, ktorej dali meno po vás?
„Dúfam, že jej zdravie vydrží a sama bude chcieť hrať. Je to fantastický talent, rada sa pozerám na jej tenis.“
Súhlasíte s Nastasem, že po istom čase by sa mali hráči s rodičmi okolo dvorcov rozísť?
„Väčšinou je to pravda. Rodičia sú do istého štádia neodmysliteľnou súčasťou výchovy tenistky, ale potom to chce niečo iné. Poznám Grafovej prípad, aj tam to fungovalo senzačne a potom to nešlo. Väčšinou je vplyv rodičov po čase negatívny. U mužov to však nie je problém.“
A u Hingisovej?
„Unikátna situácia, tu ťažko radiť. Melania odviedla výbornú prácu, lenže nikto z tenisu nevie všetko a nenaučí vás všetko. S každým trénerom príde niečo nové. Pamätám si, ako sa so mnou renomovaná trénerka Richardsonová trápila a nedokázala ma naučiť rezané podanie. Skúšala desatoro ciest, až zašla za Nealom Fraserom a on mi to vysvetlil inak. Po polhodine sa mi zapálila žiarovka a podanie frčalo. U Martiny je problém zložitejší, lebo mama je aj dobrým trénerom. Ideálne by bolo, keby jej niekto vypomáhal, ale trojuholník nikdy nefunguje, lebo sa nevie, kto je jednotkou. Možno by to mala skúsiť teraz na šesť-dvanásť mesiacov s novým koučom, ľudia zvonku si vás všímajú z iného uhla. Zmena by Martine prospela, len je otázne, či sa do toho Martine chce, lebo je to strašná drina. Má iba 22 rokov, nemusela by ešte s tenisom končiť.“
Zo Sydney ste cestovali s novým psíkom Frodom do Melbourne dlho autom, lebo ho nevzali na palubu lietadla. Čo s ním teraz spravíte pri odlete do USA?
„Bude spoločníkom mojich bostonských teriérov. Žiaľ, tentoraz bude musieť ísť v klietke v batožinovom priestore, lebo zákon mu nedovoľuje ísť na palubu. Austrália má tvrdé predpisy, asi sa o tom budem musieť pozhovárať s premiérom Johnom Howardom. A ešte aj o vyslaní vojsk do Iraku, ale to je iná pesnička.“
Autor: ANDREJ BUČKO, Melbourne pre SME
