BRATISLAVA – Ak v parlamente prejde novela zákona o Ústave pamäti národa, už v máji budú môcť občania Slovenska nazrieť do archívov bezpečnostných zložiek z rokov 1939 – 1989. Nielen po komunistickej ŠtB, ale aj z čias slovenského štátu.
Zajtra by mala vláda novelu odobriť. Parlament zákon schválil minulý rok, mal platiť už od januára. Účinnosť sa posunula pre technické nedostatky, ktoré má odstrániť novela trojice poslancov KDH. Novela upravuje členstvo v dozornej a správnej rade ústavu i správne poplatky.
Pôvodný zákon hovoril, že členom dozornej a správnej rady nemôže byť nikto, kto bol v organizácii združenej v Národnom fronte. Novela podmienku zmäkčuje, podľa nej by v správnej a dozornej rade nemohli byť iba funkcionári týchto organizácií. „Niektoré organizácie Národného frontu mali skutočne masový charakter a nie je možné vylučovať všetkých členov,“ povedal poslanec Pavol Minárik z KDH.
Členom rady nemôže byť člen KSČ a iných politických strán združených v Národnom fronte. Nesmie to byť bývalý príslušník Ľudových milícií, zamestnanec bezpečnostných orgánov štátu a ani evidovaný spolupracovník bezpečnostnej zložky.
Novela sa týka aj poplatkov za kópie sprístupnených dokumentov. Kópia každej začatej strany by mala stáť len dve koruny.
Dosiaľ sa dokumentáciou zločinov komunizmu na Slovensku zaoberalo len trojčlenné oddelenie, ktoré zriadil na ministerstve spravodlivosti exminister Ján Čarnogurský. Nemá však žiadne vyšetrovacie právomoci. Po vytvorení ústavu sa chce oddelenie venovať legislatívnym úpravám v tejto oblasti. Šéf oddelenia Marián Gula tvrdí, že ústav mal vzniknúť pri orgánoch činných v trestnom konaní – Generálnej prokuratúre alebo ministerstve vnútra. (hr)
