Zavedenie školného sa väčšine študentov a ich rodičom nepáči. Minister však svoj názor razantne obhajuje: „Treba otvorene povedať, že vzdelanie je hodnota, ktorá sa nedá poskytovať len zo štátneho rozpočtu. Ten je schopný pokryť štúdium úzkej skupiny ľudí, tak ôsmim až desiatim percentám. Chceme sa vrátiť späť? Alebo chceme umožniť študovať 30–40 percentám z populačného ročníka a postupne všetkým, ktorí na to majú predpoklady?“

Dodáva, že vysokoškolsky vzdelaný človek získava väčšiu šancu uplatniť sa na trhu práce, a teda i výhodu voči ostatným obyvateľom. Preto by si za ňu mal priplatiť: „Prečo by mal napríklad vodič kamiónu platiť svojimi daňami výhodu pre toho, kto získa lepšiu pozíciu v spoločnosti? Pretože ak občan neplatí nič, znamená to, že sa na to zbierame všetci. Som za to, aby spoločnosť bola solidárna. Ale nie je dôvod, aby bola solidárna prehnane - aby všetci platili aj za to, z čoho nikdy nebudú mať úžitok.“ (sr)