Študenti sú skeptickí k možnosti, že zavedenie poplatkov na vysokých školách zlepší kvalitu vyučovania. Len deväť percent z nich si myslí, že zavedenie poplatkov prispeje k skvalitneniu vzdelávania. Asi pätina hovorí, že skôr áno ako nie, ale nie je o tom presvedčená.

Väčšina vysokoškolákov – takmer 60 percent – neočakáva po zavedení školného žiadne zlepšenie.

Riaditeľ sekcie vysokých škôl na ministerstve Peter Plavčan si však myslí, že školné „môže prispieť k väčšej zodpovednosti nielen študentov, ale aj učiteľov za kvalitu vzdelávania a aj vyššiu angažovanosť študentov o veci akademické – hoci problém financovania vysokoškolského vzdelávania a vedy zásadným spôsobom nevyrieši“.

Keby sa zaviedlo školné, až dve tretiny študentov by si želali najmä zlepšenie technického vybavenia učební. Zvýšenie odbornej úrovne výučby, zmenu prístupu učiteľov k študentom a väčšiu možnosť voľby predmetov a k tomu odborné poradenstvo by chcela asi polovica opýtaných.

Školy však vyzbierané peniaze použijú najmä na štipendiá. „Prostriedky zo školného sú podľa zákona zdrojom štipendijného fondu vysokej školy, ktorá prostredníctvom neho môže poskytovať študentom štipendiá na rôzne účely. Technické zabezpečenie výučby však v budúcnosti bude potrebné financovať veľkorysejšie zo štátneho rozpočtu. Pomôcť by mohla aj podnikateľská sféra tak, ako je to obvyklé v priemyselne vyspelých štátoch,“ vysvetľuje Plavčan. (sr)

Zdroj: ÚIPŠ, december 2002