Ministerstvo školstva v týchto dňoch pracuje na novele zákona o vysokých školách s cieľom zaviesť školné. Ak všetko pôjde bez zdržania, študenti možno budú platiť už od septembra tohto roku. FOTO SME – PAVOL MAJER
Ministerstvo školstva v týchto chvíľach pracuje na novele zákona o vysokých školách. Navrhuje do zákona včleniť stať o zavedení školného vo výške 10 až 20 percent nákladov školy na študenta, a stať, že časť vybraných peňazí sa má uložiť do štipendijného fondu. Návrh by mal byť hotový ku koncu marca, a ak sa ho podarí vo vláde i v parlamente rýchlo schváliť, študenti by mohli začať platiť školné už od septembra.
Minister školstva Martin Fronc SME povedal, že je to krok k harmonizácii európskeho priestoru. „Trinásť krajín Európskej únie má zavedené poplatky, všetky zhruba vo výške 10–20 percent študijných nákladov. Keby sme nezaviedli poplatky na vysokých školách, nemohli by sme ich vyberať ani od iných členov únie.“
Štipendií bude viac a budú vyššie
Aby školné neohrozilo skupinu finančne slabších rodín, ministerstvo zároveň pracuje aj na vyhláške o sociálnych štipendiách. Navrhuje zvýšenie hranice sociálnych štipendií. Hoci presnú výšku tejto hranice dnes ešte minister nevie povedať, mieri vysoko: „Chcel by som, aby sa vytiahla kdesi na hranicu životného minima na člena rodiny.“ Zároveň však opatrne priznáva: „Problém je, aby sme to dokázali finančne pokryť.“
Ministerstvo chce stanoviť kritériá na sociálne štipendium tak, aby bolo jeho poberateľov oveľa viac ako dnes. Táto hranica sa ostatne posúva takmer každý rok – kým ešte pred dvoma rokmi stačilo na štipendiá 10 miliónov korún, vlani to už bolo 40 miliónov a tohto roku už vyše sto miliónov korún.
Výšku školného možno určia školy
Hoci sociálne štipendium pokryje školné, ostatné náklady – stravu, ubytovanie, učebné pomôcky či dopravu si bude musieť vysokoškolák aj naďalej platiť zo svojho: „Musí si uvedomovať, že platí,“ vysvetľuje Fronc.
Pôžičky na vysokoškolské štúdium nebude poskytovať na to určený štátny fond, ale priamo jednotlivé banky. O podmienkach pôžičiek a ich výške sa s nimi rokuje.
Ministerstvo uvažuje aj nad tým, že by nechalo na školách, aby si samy stanovili výšku školného v príslušnom rozmedzí. „Ak bude mať škola málo študentov, môže ich prilákať tým, že stanoví školné na minimum. Naopak, škola s vysokými nákladmi si môže stanoviť hornú sumu,“ hovorí Fronc. Tento návrh zatiaľ ostáva otvorený.
