
Čínska rodina obeduje v blízkosti billboardu, ktorý propaguje kandidatúru Pekingu.
FOTO - REUTERS
Voľby mesta, ktoré usporiada Hry olympiády, v letnej či zimnej podobe, sa končia v posledných rokoch prekvapeniami. V roku storočnice OH nového veku - v roku 1996 každý čakal, že sa najväčší športový sviatok vráti do Atén, na pôdu zrodu. Vyhrala Atlanta s bohatým zázemím televíznej spoločnosti CNN a Coca-Coly. Gréci sa potom neuchádzali o právo usporiadať OH 2000, aby ich Medzinárodný olympijský výbor (MOV) pridelil Aténam tak trochu „do daru“ na rok 2004.
V roku 1993 rozhodol MOV (usporiadateľské mesto OH sa volí sedem rokov pred podujatím) tesne o dva hlasy v prospech austrálskeho Sydney pred Pekingom. Prekvapujúco, čínsky trh s 1,3 miliardy obyvateľov už vtedy lákal. Ťažko povedať, či aj čínska metropola dostane pri dnešnom moskovskom podvečernom hlasovaní o olympijskom meste 2008 „bolestné“. Isté je, že dvanásťmiliónová čínske hlavné mesto je opäť najhorúcejším kandidátom.
Hodnotiaca komisia MOV dala popri Pekingu najvyššie ocenenie Torontu (uchádzalo sa o OH 2000) a Parížu (kandidoval roku 1992 a dva razy hostil olympionikov - 1900 a 1924). Projekty Istanbulu (uchádzal sa v rokoch 2000 a 2004) a Osaky (kandidovala v roku 2004) označila komisia za nevyhovujúce, čím tieto mestá de facto vyradila z hry, hoci kandidujú. Všeobecné preferencie dávajú Pekingu 50-60 percent, Torontu 20-30, Parížu 10-20, Osake a Istanbulu žiadne percentá.
Čínske nadýchnutie a útok
Číňania, sklamaní prehrou, nekandidovali na OH 2004, ale pustili sa do najrozsiahlejšej kampane v dejinách olympizmu. Nadýchli sa a ostošesť kortešovali po názvom Nový Peking, veľká olympiáda. Verbovačka si vyžiadala údajne už štyri miliardy dolárov s prispením takých sponzorov, akými sú General Motors alebo Xerox.
Favorit má aj dosť odporcov pre porušovanie ľudských práv v krajine, odpor Tibetu, ktorý Čína od roku 1950 okupuje. Výrok tibetského duchovného vodcu dalajlámu, ktorý mal podporiť Peking, podľa všetkého typicky zneužila komunistická propaganda. Reprezentant Tibetu pre Rusko a Mongolsko Ngwang Gelek v Moskve povedal, že dalajlámov výrok Číňania vytrhli z kontextu.
Nezaujatí členovia MOV?
O meste olympiády 2008 rozhodne 119 členov MOV. Zo súčasného 122-členného pléna sa ospravedlnila zo zdravotných dôvodov Češka Věra Čáslavská. Mohamed Hasan z Indonézie a Lassana Palenfo z Pobrežia Slonoviny sú vo väzbe. Ich prípady už dobrých pár týždňov zamestnávajú etickú komisiu MOV.
Člen MOV hlasuje sám za seba, nesmie ho ovplyvňovať vláda ani žiadna inštitúcia. Ak by robil niektorému kandidátovi propagandu, dostal by sa do rozporu s Olympijskou chartou.
Nemecký člen MOV a prezident národného olympijského výboru Walter Tröger však pred odletom do Moskvy povedal: „Čína sa už veľa rokov zúčastňuje na olympijských hrách so silnými družstvami, tejto krajine nemôžeme odmietnuť právo na kandidatúru. Doteraz to bolo vždy tak, že v krajinách, ktoré boli o niečo zaostalejšie, nastalo po usporiadaní olympijských hier otvorenie sa svetu.“
Pôjde aj o česť
S výrokom W. Trögera možno polemizovať hneď dva razy. Výrok silno zaváňa propagáciou, hoci Nemec nepovedal, koho bude voliť. Po druhé olympiáda v Moskve 1980 s výdatnou podporou západných priemyselných kolosov napriek bojkotu OH západnými krajinami ruskú totalitu nijako neoslabila.
Celý rozpor vidno napríklad v postoji nemeckého ministra vnútra Otta Schillyho. Na jednej strane hovorí, že svet nemôže ignorovať želanie pätiny ľudstva (kandidatúra Pekingu má v Číne 96-percentnú podporu obyvateľstva), na druhej strane odsudzuje politiku ázijskej veľmoci.
Po korupčnom škandále v MOV na prelome rokov 1999 a 2000 síce výkonný výbor strešnej organizácie svetového olympizmu zakázal oficiálne návštevy kandidátskych krajín, ale v dnešnom svete existuje tisíc spôsobov, ako podplatiť či ovplyvniť. Tváriť sa, že vyše stočlenný zbor s vekovým priemerom okolo sedemdesiat rokov bude voliť nezávisle, je zrejme naivné. Všeobecne sa povráva, že Peking ako olympijské mesto si želá odstupujúci predseda MOV, 81-ročný Juan Antonio Samaranch. Španielsky markíz má v MOV rovesníkov vyše hlavy.
Členovia MOV stoja opäť pred vážnou skúškou boja s vlastným svedomím a cťou. Zloženie strešného orgánu svetového olympizmu im totiž v zásade dovoľuje zvoliť si nezávisle. V MOV nie je zastúpená každá krajina, niektoré majú viacerých členov. Pomerne zložitá štruktúra voľby minimalizuje možnosti ovplyvňovania na poslednú chvíľu. Prezident pri kandidatúrach zvyčajne nehlasuje. Člen z krajiny, z ktorej je niektoré kandidátske mesto, hlasovať nesmie. Kanada má v MOV štyroch zástupcov, Francúzsko a Čína po troch, Japonsko dvoch a Turecko jedného. Stranu pripravili
PETER FUKATSCH, RASTISLAV HRÍBIK