Na písacom stole, v pohári medzi perami, mám aj jeden nástroj, ktorý objavila moja žena, a hádala, na čo slúži. Ako v tej televíznej súťaži, keď moderátor ukazuje predmety a všetci hádajú, čo to len môže byť.

Je to jemne vypracovaný štíhly kúsok drievka, dlhý asi 18 centimetrov, na jednom konci zaoblený do tvaru maličkej lyžičky, na druhom konci je upevnený chumáčik páperia. Čo to je?

Neuhádla, ale správne vytušila, že ide o čosi pomerne intímne. Je to totiž nástroj, ktorým si Japonci bežne čistia uši. Žiadne tyčinky s vatou, žiadne kovové špáradlá z manikúry. Vzal som si na Slovensko svoj drevený čistič uší v presvedčení, že taký druh u vás nepoužívate. Má to však hlbšie korene, nie je to iba tradícia. Súvisí to s rozdielmi v DNA. Až 97 percent bielych ľudí (a 99 percent čiernych) má ušný maz vlhký. Aziati však úplne naopak – až 84 percent Japoncov a 93 percent Kórejčanov má v ušiach namiesto vlhkého sekrétu suchý prášok. Takéto banálne, ľudsky prirodzené, je teda tajomstvo onoho záhadného nástroja.

Možno sa budete čudovať, ale čistenie uší chápeme u nás ako príjemnú partnerskú činnosť. Je to dôverný obrad dvoch ľudí, ktorých spája láska. Rovnako ako masáž tela po únavnom dni. Čistenie uší v Japonsku podlieha dokonca módnym trendom. Dozvedel som sa, že môj „čistič“ je už zastaraný. Najpredávanejším hitom týchto dní je nástroj, ktorý už nie je ukončený maličkou lyžičkou, ale špirálkou, a tá má zabrániť akémukoľvek poškodeniu vnútorného ucha. Tento produkt je už patentovaný v Japonsku, v Amerike a dokonca aj v Nemecku. Zaujímalo by ma, ako ho využívajú Nemci? To je trochu v rozpore s vyššie popísanou teóriou. Ale ja si ho zháňam. Treba kráčať s dobou.

MASAHIKO