Napriek množstvu administratívnych a manažérskych povinností rád zájde do vinice. „O kvalite vína sa rozhoduje tu a teraz,“ hovorí Jaro.
Nevdojak nám vínnym barbarom dáva lekciu. Popíjame trojputňový Tokaj, ročník 1993.
Piť kvalitné víno je obrad. „Dobré víno treba vedieť konzumovať. Hovorí sa tomu kultúra pitia. Štve ma, keď vidím, že niekto ten krásny nápoj do seba leje ako vodu. Víno, a zvlášť tokajské, je o niečom inom. Často sa ma pýtajú, prečo je také drahé, keď liter koly stojí zopár korún. Keď ho človek vychutná, nájde odpoveď,“ hovorí Jaro Ostrožovič, jeden z tokajských vinárov.
Každý člen rodiny má v pivničke Ostrožovičovcov svoj súdok.
Tokaj – európske víno
Spoločnosť J&J Ostrožovič je jednou z troch slovenských firiem, ktoré majú právo vyrábať a predávať víno pod značkou Tokaj, teda víno, ktoré má ochrannú značku označenia pôvodu.
„Tokajská oblasť je historicky daná. Rozdelil ju Trianon, ktorý nakreslil čiaru Československa tak, ako ju nakreslil. Keby bola hranica medzi Maďarskom a Slovenskom o tridsať kilometrov severnejšie, nikto by o tomto území nepochyboval, vojna o značku Tokaj by neexistovala. Tokajské víno sa tu vyrábalo od roku 1650. Dá sa to dokázať a nikto to nemôže poprieť,“ hovorí Jaro Ostrožovič, nekompromisný bojovník za značku, ktorú si chceli privlastniť maďarskí vinári, a ktorá je predmetom dlhoročného susedského sporu.
Na medzinárodnej scéne vystupovalo donedávna Maďarsko ako jediný oprávnený výrobca tokajských vín na svete. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 podpísali Maďari s Európskou úniou bilaterálnu dohodu o uznaní značky Tokaj. Vysánkovali slovenských pestovateľov hrozna a výrobcov tokajského vína. Podľa dohody mohli na trh EÚ exportovať tokajské vína len oni.
Slovenskú tokajskú oblasť reprezentuje 900 hektárov štátom uznaných a prísne kontrolovaných viníc v okrese Trebišov na pomedzí s Maďarskom. Maďari však boli ochotní akceptovať len približne sto hektárov v katastroch obcí Slovenské Nové Mesto, Malá Tŕňa a Viničky.
Dohodli sa s Bruselom
Vlani na Vianoce dostali slovenskí výrobcovia Tokaja ten najkrajší a najneočakávanejší darček. Európska komisia potvrdila, že je pripravená čo najskôr po doručení aktualizovaných podkladov dať súhlas na žiadosť Slovenska o uznanie ochrany názvu tokajské víno s označením slovenského pôvodu.
Zdá sa, že v roku 2004 by zo Slovenska mohlo putovať na trhy tokajské víno Made in Slovakia.
„Je to veľký úspech našej diplomacie. Uznanie značky by znamenalo obrovský rozvoj vinohradníctva, vinárstva, vytvorenie nových pracovných príležitostí a rozvoj celého regiónu,“ optimisticky pozerá do budúcnosti Jaro Ostrožovič. Aj on, jeho neoblomné presvedčenie a vôľa majú zásluhy na tom, že slovenskí vinári dostanú v únii zelenú. Ako prejav vďaky tokajských vinohradníkov Jaro odovzdal na sklonku minulého roku hlavnému vyjednávačovi Slovenska Jánovi Figeľovi šek na doživotnú neobmedzenú ochutnávku tokajských vín.
„Pán Figeľ si to zaslúži. Urobil pre nás neskutočný krok vpred. Zdá sa, že je to na dobrej ceste. Mám však pocit, že sme vyhrali síce bitku, ale vojna o značku Tokaj pokračuje. Bola by veľká škoda pre tento región, keby sa nepodarilo presadiť historicky neodškriepiteľnú vec. Že Tokaj stále bol, je a bude aj na dnešnom území Slovenska,“ tvrdí Jaro.
Namiesto prsteňa – vinica
Firma J&J Ostrožovič je druhým najväčším producentom značkového tokajského vína na Slovensku. Sídli v Veľkej Tŕni v okrese Trebišov. Firmu založil Jaro s manželkou Jaromírou pred trinástimi rokmi. Všetko sa ale začalo oveľa skôr.
„Jarko maturoval na ovocinársko-vinárskej škole v Modre. Chceli sme mu na pamiatku nechať urobiť maturitný dar – zlatý prsteň s monogramom. Uprosil nás, že on by radšej malú viničku na Tokaji. Vraj ten prsteň si potom kúpi. Ale z vlastných peňazí. Kúpili sme teda viničku, asi štrnásť árov, vo Viničkách. Spracoval prvú vlastnoručne dopestovanú úrodu. Za predané vínko si kúpil zopár nových súdkov. Potom išiel študovať na Vysokú školu poľnohospodársku v Ledniciach na Morave. Po promóciách nám zvestoval, že chce podnikať v oblasti výroby vína,“ hovorí Jarova mama Magda Ostrožovičová.
Jarovi rodičia bývajú v malom rodinnom dome v Slovenskom Novom Meste. V pivnici si pestujú pleseň. Bez vzácnej ušľachtilej čiernej plesne Cladosporium cellare, ktorú si vinári v tokajskej oblasti chránia ako poklad, by tokajské víno nebolo tokajským. „Chvalabohu, začína sa jej dariť.“
Láska k vínu
V rodine Ostrožovičovcov sa vinárstvo dedí. „Nech si hovorí kto chce, čo chce, ja viem svoje. Za socializmu sme vinohradníkom vyplatili dopredu tretinu úrody. Mali peniaze, ktoré mohli investovať. Pri dodávke hrozna sme to vyrovnali. V tom čase prežívalo vinohradníctvo na Slovensku, a na východnom zvlášť, obrovský rozmach. Dnes je to bieda. Bývalý štátny podnik vykúpil od pestovateľov hrozno a ani po troch rokoch im ho nevyplatil. Firmu vytunelovali, rozkradli mečiarovci. Medzi privatizérmi boli ľudia, ktorí o víne, a predovšetkým o tokajskom, vedia pramálo. Celé vinohradníctvo ide dolu vodou. A vinníka niet! Nerozumiem tomu,“ rozčuľuje sa starý pán Ostrožovič, Jarov otec.
Meno Ostrožovič je na východnom Slovensku pojmom. Jedni ho vynášajú do neba, druhým je tŕňom v oku. „Samozrejme, aj tu žijú neprajníci. Jaro chcel napríklad kúpiť hospodársku budovu. Nedajbože, aby mu ju predali. Potom sme sa dozvedeli, že ju dajú hocikomu inému, len nie Ostrožovičovi. Tá budova tam stojí a chátra dodnes.“
Nakoniec odkúpil kravín pre štyridsať kráv. V útulne zariadených priestoroch dnes sídli firma J&J, rodinný podnik Jaroslava a Jaromíry Ostrožovičovcov. Spoločnosť obhospodaruje 27 hektárov vinohradov, má dvadsať zamestnancov. „Začína mi to prerastať cez hlavu. Povedal som si dosť. Nemáme ambíciu byť najväčší. Chceme byť najlepší! No predovšetkým máme ambíciu byť stabilnou firmou,“ hovorí Jaro.
Nie je Tokaj ako Tokaj
Paradoxné na celej tokajskej afére je, že v krajinách EÚ sú oprávnení používať značku Tokaj Francúzi a Taliani, víno pod touto značkou sa dokonca vyrába aj na Ukrajine. Kým v slovenskej legislatíve sa v tokajskej oblasti prakticky od roku 1959 objavujú len povolené odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý v predpísanom percentuálnom zastúpení, ma maďarskej strane sa odrodová skladba často menila.
„Mám pocit, že nám chýba zdravé sebavedomie. Máme nepochopiteľné komplexy. Naše tokajské má v porovnaní s maďarským prinajmenej rovnakú kvalitu. Nemáme sa vonkoncom za čo hanbiť,“ hovorí Jaro Ostrožovič. V priamej konfrontácii tokajských vín na medzinárodnom fóre produkt spoločnosti J&J Ostrožovič tromfol maďarských konkurentov.
FOTO SME – RÓBERT SÁNDOR
