BRATISLAVA. Na stretnutí s najznámejším kubánskym disidentom Osvaldom Payaom (vpravo) sa fajčili kubánske cigary. Exdisidenti Ján Langoš a Ján Čarnogurský s vďakou odmietli, zato Miroslav Kusý a Martin M. Šimečka (uprostred) s vďakou a pôžitkom prijali.
Najznámejší kubánsky disident Osvaldo Payá včera v bratislavskej reštaurácii Prezidentka obedoval so slovenskými exdisidentmi – Jánom Čarnogurským, Jánom Langošom, Miroslavom Kusým a Martinom M. Šimečkom.
Na Slovensko ho pozvala nadácia Človek v ohrození a stretol sa i s predsedom Národnej rady Pavlom Hrušovským. Deň predtým bol v Prahe s prezidentom Havlom.
„Novinári sa ma všade na svete pýtajú to isté,“ hovoril Payá, „či sa nebojíme, že nás zhltne Amerika, a čo urobíme s vlnou navrátilcov zo Spojených štátov, ktorí prídu a budú chcieť všetko zhltnúť.“ Ľudské práva na Kube vôbec nie sú témou.
„Lenže presne takto budú vyzerať aj otázky kubánskych novinárov, keď raz kubánsky režim padne,“ vysvetľoval mu šéfredaktor SME Martin M. Šimečka.
Osvaldo Payá odmietol kubánsky rum, ani ho nezaujímalo, čo bude na obed. Pripil si so spolustolovníkmi pivom a obed sa, ešte skôr, než sa začal, zmenil na poradu.
Payá je hlavnou postavou petície za demokratizáciu života na Kube, projektu Varella, ktorá sa priamo odvoláva na kubánsku ústavu. Podpísalo ju jedenásťtisíc ľudí, ktorých režim dôsledne postihuje.
Ľudia na Kube žijú s pocitom, že režim je večný. Mafie bezpečnostného aparátu sa však už učia riadiť firmy, pripravujú sa, ako jedného dňa, keď Castro zomrie, „skonfiškujú moc“.
Ako im v tom demokratická opozícia bude môcť zabrániť? „Nesmie vás trápiť, že nemáte napríklad ekonomických expertov, musíte mať sebavedomie, musíte dať ľuďom najavo, že vy tú zmenu dokážete uskutočniť, a aj to dokážete,“ hovoril Ján Čarnogurský.
„To sú, samozrejme, machiavellistické pravidlá, ale platia pre každú zmenu,“ dodal Miroslav Kusý. „Mali by ste už mať napísaný náčrt ústavy,“ uvažoval Ján Langoš. Osvaldo Payá si nakoniec vybral z tašky papier a pero a začal si robiť poznámky.
