George Gross preberá upomienkový dres na bratislavskom hrade, kde venoval svoje artefakty v rámci svojho uvedenia do Siene slávy slovenského hokeja. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Našinec valcovaný zmesou denníkového stereotypu, všade číhajúcich káuz a len občasných zábleskov čistých športových úspechov má sklony kolegovi z novín Toronto Sun úprimne závidieť jeho pozitívne fluidum. George Gross, ktorý včera oslávil osemdesiatku, nenechá nečinnú tenisovú raketu v kúte viac ako dva dni, dobrá nálada a esprit z neho srší neustále.
Bratislavského rodáka uviedli 30. novembra minulého roka do novootvorenej Siene slávy slovenského hokeja medzi prvou desiatkou najväčších osobností histórie. V krátkom slávnostnom príhovore pobavil hotel Fórum i televíznych divákov žoviálnou bezprostrednosťou („ja, starý somár… nezaspievam vám ako Andrea“).
Ani v neformálnom pokračovaní jeho šibalské oči nestrácali iskru.
Barón Gross si polovážne posťažoval, ako nedávno jeho milovaná manželka Elizabeth pridlho komentovala jeho názor. „Tak som jej navrhol, že možno bude lepšie, keď ju vymením za tri dvadsaťročné. A predstavte si, ona pohotovo reagovala, že OK. Ale, aby som jej zveril právo predávať vstupenky na ten cirkus.“
Člen Siene slávy NHL v Toronte i Medzinárodnej federácie ľadového hokeja, držiteľ olympijského radu a najvyššej novinárskej pocty v Kanade (National Newspaper Award) vďačí za svoju sviežosť aj krédu, že v živote netreba brať príliš vážne ani seba.
Pevné zdravie, Pán George Veľký.
(ju)
