Keď podrástol, bil sa ďalej, ale nie päsťami. Bránil svoje ideály, zmes socializmu prifarbený liberalizmom. Bol vždy svojský a nič si nenechal vyhovoriť. Ani odchod z Luque do Guaraní, paraguajského klubu, ktorý sa mu zdal najvhodnejší. Brankárska situácia v ňom bola zúfalá, a to on potreboval. Už vtedy mu robilo dobre, ak ho nazývali záchrancom a pritom mal iba osemnásť. Pochvaly si zaslúžil. Pracoval ako včelička a svoj optimizmus prenášal na spoluhráčov v každom klube.
Keď mal dvadsať, vyhliadli si ho v cudzine. Argentína bola krajinou, kde sa rozhodol presláviť. Sila a šikovnosť, ktorú dostal do vienka, sa v ňom pretavili do ohromnej ctižiadostivosti a nezlomnosti. V pevnú vieru v seba, svoje myšlienky a činy.
San Lorenzo síce nebolo špičkovým klubom, ale to mu neprekážalo. Vedel, že jeho čas príde a svet sa dozvie, kto je to Luis Chilavert.
Obľúbený a neuznávaný
Zápas prežíval ako nik. Každú krivdu bral na seba, nesprávny verdikt tiež, hoci sa stal na druhej strane ihriska. Sledoval dianie v klube a odhalil, kedy funkcionári konajú neprofesionálne. Nikdy sa nebál ozvať a nečudo, že bol najčastejšie tým, čo sa popáli.
Po argentínskej zastávke nasledovala Európa. Pre Juhoameričanov, ktorí sa nepreslávia v reprezentácii, je odrazovou plochou Portugalsko alebo Španielsko. Ako po španielsky hovoriaci si vybrali Zaragozu. Obľúbili si ho. Bol obetavý, chytal spoľahlivo, vedel spoluhráčov usmerniť. Pravá opora, nebyť tej nešťastnej povahy. Mával pripomienky ku všetkému. Uznávali ho, ale nedokázali si ho obľúbiť.
Neprekážalo mu to. Jeho brankársky štýl nebol síce klasický, ale keďže vedel dobre strieľať, uplatnil sa ako všestranný hráč. Začal premieňať pokutové kopy, najskôr stopercentne na tréningoch a potom to zostalo na ňom aj v zápasoch. To, čo hravé juhoamerické publikum milovalo, v Zaragoze sprvoti považovali za hazard. Keď sa presvedčili, že to je istota, začali ho uznávať.
Stop urobila jeho nátura. Raz sa mu veľmi nepozdával výrok rozhodcu, vyfackal ho a dva mesiace nemohol hrať. Namiesto slávy v nejakom európskom veľkoklube nasledovala cesta domov. Vrátil sa nepoučený, ako brankár a strelec argentínskeho Velezu Sarsfield zaútočil päsťami na funkcionára súpera a nasledoval trojmesačný trest.
Záchranca rodákov
Chilavert sa nevzdával na ceste za veľkým úspechom. Výber Sarsfieldu nebol náhodný, mužstvo malo vysoké ambície a klubový maskot presne zodpovedal náture Chilaverta. Bol ním - buldog. Velez sa v roku 1995 dočkal - získal titul majstra, o rok neskôr Pohár osloboditeľov a aby to nebolo málo, vo finále Interkontinentálneho pohára v Tokiu zdolal AC Miláno.
Chilavert dostal v troch veľkých zápasoch iba jeden gól. Po výsledkoch 1:0 a 0:1 s FC Sao Paulo v penaltovom rozstrele najskôr Chilavert premenil pokutový kop, prešiel do brány a nasledujúci súperov chytil. AC Miláno zdolali 2:0.
V roku 1995 oslávil tridsiatku, bral ocenenia a kládol si otázku, čo ďalej? Vo futbale mu totiž chýbal úspech s reprezentáciou. Paraguaj napokon išiel na majstrovstvá sveta. Chilavert s kamarátmi to dotiahli na turnaj do Francúzska v roku 1998. Po bezgólových remízach s Bulharskom a Španielskom odstránili z cesty nigérijský balvan a otvorila sa cesta do vyraďovacích bojov. Zápas s Francúzskom držal Chilavert dlho v rukách. Na konci predĺženia, pred penaltami, na ktoré sa tešil, ho prestrelil Blanc a rozplakal Paraguaj.
Ešte jeden šampionát
Jeho výkony sa dostali do pozornosti európskych tímov a opäť sa sťahoval, tentoraz do Francúzska. Racing Štrasburg s ním v bráne patril v lige medzi atraktívne tímy a Chilavert sa vyžíval v strieľaní pokutových i priamych kopov. Na svojom konte ich má niekoľko desiatok premenených vrátane penaltových rostrelov, pričom v 71 reprezentačných zápasoch dal 8 gólov. S tým sa nemôže pochváliť na svete nik. Nepodarilo sa mu splniť veľký sen - dať gól na majstrovstvách sveta. V roku 2002 v Ázii hrali proti Nemecku a Chilavert sa už-už tešil na penalty a svoj gól. Prišla 88. min osemfinále a bodku za zápasom dal Neuville. Paraguaj znovu plakal a Chilavert ohlásil rozlúčku.
Povedal, že až skončí s futbalom, vstúpi do politiky a očistí Paraguaj od intríg, korupcie a zneužívania moci. Odišiel z Francúzska a zakotvil v malom domácom klube. Do štyridsiatky. Potom začne na novom pôsobisku, v politike. Ak bude všetko riešiť s takou razanciou, ako vo futbale, majú sa v Paraguaji na čo tešiť. Vlastne, už sa tešia.
Chilavert sa aj napriek výstrelkom a prehreškom stal obľúbencom a osobnosťou krajiny.
