FOTO - JEAN-CLAUDE MOIREAU
Jeho 8 žien, príbeh, na ktorý kedysi kúpil práva Alfred Hitchcock, ale nikdy ho nenakrútil, je zároveň jedným z najnavštevovanejších európskych filmov roka.
Ozon miluje nakrúcať v kontrastných, sýtych farbách, aké mávali v päťdesiatych rokoch westerny. Je to vôbec netypický Francúz: obdivovateľ nemeckej kultúry, predovšetkým veľkého nemeckého režiséra a autora Rainera Wernera Fassbindera. Vyrástol na jeho filmoch a jeho veľkej ére, sedemdesiatych rokoch. „Zaujíma ma držať kolorit tých rokov, pretože sedemdesiate roky boli zaujímavé. Bolo to po šesťdesiatom ôsmom, po období ideálov, ale pred AIDS.“ Poctou Fassbinderovi bol predchádzajúci Ozonov film Dažďové kvapky na rozpálených kameňoch. To, čo je preňho na jeho filmoch podstatné, „psychológia a úprimnosť. To, čo nám vedel ukázať na ľudských vzťahoch.“
Pracovali ste s ôsmimi najslávnejšími ženami francúzskeho filmu. Môže byť niečo ťažšie?
„Najťažšie na nakrúcaní bolo vedieť sa rozdeliť na osem bytostí! Každá herečka pracovala iným spôsobom. Bolo ťažké mať ku každej z nich individuálny prístup, najmä keď ich bolo všetkých osem spolu.“
Takže ste sa ôsmich hviezd mohli aj trochu báť, nie?
„Ľudia ma už vopred varovali. Ale bolo to harmonické. Len na začiatku bolo napätie. Herečkám ešte nebolo úplne stopercentne jasné, o aký druh filmu pôjde. Musel som im ukázať, že som tu šéfom a čo chcem. Potom mi už dôverovali.“
Čo vyvolalo to napätie?
„Hlavne scény so spevom a tancom, lebo na to neboli zvyknuté. Ale ja som ich tam chcel za každú cenu mať. Tu si totiž ženy už nemôžu strážiť imidž. Tým, že nie sú profesionálne speváčky, pôsobia úprimne a dojemne. Herečka nemusí kontrolovať a chápať, čo robí, potrebuje len nasledovať režiséra.“
Režisér ako veľký vodca?
„Skôr výskumník. Len nepozorujem pod mikroskopom molekuly, ale hercov. Aj preto najradšej nakrúcam v uzavretých priestoroch. Pri tomto filme som si zvolal osem hviezd do jedného domu a pozoroval som, ako reagujú.“
A čo ste pri tom zistili?
„Že každá z herečiek môže byť veľmi plachá a krehká. Lebo hlboko vo vnútri sú všetky veľmi neisté.“
Vedeli by ste si predstaviť nakrútiť film o ôsmich mužoch?
„Vôbec nie. Oveľa viac ma zaujímajú ženy. Prostredníctvom nich môžem hovoriť o sebe. Mužov sme už v stovkách westernov videli!“
Rozumiete ženám?
„Áno, práve preto, že nie som žena. Z odstupu mám oveľa jasnejší pohľad. Okrem toho, vyrastal som so ženami. Mal som dve sestry a v spoločnosti dievčat som sa cítil oveľa lepšie. Mal som radšej bábiky než autá.“
Bolo to priveľa žien?
„Priveľa, občas.“
Zmýšľate ako feminista?
„Nemám politickú víziu o úlohe ženy. Je pravda, že v spoločnosti aj v rodine hrajú ženy čoraz dôležitejšiu úlohu. Vo Francúzsku sa hovorí: žena je budúcnosť muža. Môj film to len ilustruje.“
Sú ženy zaujímavejšie?
„Určite sú herečky zaujímavejšie než herci. Radšej spolupracujem s herečkami.“
Prečo?
„Keď začnú byť agresívne, ako v mojom filme, sú v tom veľmi subtílne. Muži sa bijú, alebo strieľajú okolo seba, ženy na to používajú slová. A tento druh násilia mieri oveľa hlbšie.“
Chceli by ste nakrútiť aj ďalší film s takýmto hviezdnym obsadením?
„Keď budem mať správny príbeh, áno. Ale až o nejaký čas. Čiastočne bol tento film naozaj martýrium.“
Martýrium?
„Človek ako Catherine Deneuveová musí s režisérom spolupracovať veľmi úzko. Ale pri 8 ženách sa to nedalo, lebo ani jednej som nemohol venovať viac pozornosti ako ktorejkoľvek inej. Bolo to demokratické. Ale aj tak, nabudúce chcem nakrútiť film s dvomi postavami. To bude po 8 ženách ten pravý oddych.“
Čo vás na tomto projekte priťahovalo? Čo najviac?
„No to, že som ich zavrel do jedného priestoru.“
A film bez hviezd?
„Ak chcete vedieť, či by som chcel nakrúcať s neprofesionálnymi hercami, tak skôr nie.“
