Amerika patrí Hispáncom. Po španielsky hovoriaci obyvatelia Spojených štátov sa podľa posledného odhadu sčítania ľudu stali najpočetnejšou menšinou. Štatistiky tvrdia, že ich je prvý raz dokonca viac ako černochov. Hispáncov je 37 miliónov, černochov takmer o milión menej.
Hispánci sa stali veľmi dôležitou skupinou ľudí: ich hlasy môžu rozhodnúť o obraze Ameriky budúcich rokov. Nejde len o počet voličov. Politici jednoducho nemôžu prehliadať vôľu takej veľkej komunity.
„Je to zlomový bod našej histórie. Ak zoberiete do úvahy, koľko kľúčových momentov našej histórie je o boji medzi čiernymi a bielymi, toto je potom oficiálnym oznámením, že my Američania už nemôžeme o rase myslieť v týchto rozmeroch,“ povedal denníku The New York Times Roberto Suro, riaditeľ washingtonského výskumného strediska Pew Hispanic Center.
Výsledky sčítania sú prevratné, nie však náhodné. Podľa odborníkov je to dlhodobý trend. Hispánci majú viac detí a z Latinskej Ameriky prichádza do Spojených štátov stále väčšie množstvo ľudí. „Je jasné, že v budúcnosti to bude ešte výraznejšie,“ povedal demograf z amerického Úradu pre sčítanie ľudu Roberto Ramirez.
Nástup Hispáncov je najviditeľnejší v porovnaní s černochmi. Za obdobie medzi rokom 2000 a 2001 sa zvýšil počet Latinoameričanov o 4,7 percenta, černochov len o 1,5. Väčšinová biela populácia rastie vyslovene slimačím tempom: za rovnaký čas ich pribudlo 0,3 percenta.
Pri sčítaní je však viacero sporných bodov. Úrady v tejto štatistike nerobia rozdiel medzi občanmi Spojených štátov a ľuďmi, čo v Amerike žijú nelegálne. Tých je najviac práve z Latinskej Ameriky.
Ďalší problém je v tom, na základe čoho sa jednotlivé menšiny určujú. Kým u černochov ide o farbu kože, u Hispáncov o jazyk, ktorým hovoria. Ako by však odpovedali Hispánci, ak by sa ich pýtali na rasu? Koľkí z nich by sa pridali k belochom a koľkí k černochom?
Hispánci budú určite v budúcej dekáde hrať dôležitú rolu. Odborníci predpokladajú, že v americkej politike sa to nemusí tak výrazne prejaviť. Ešte stále totiž žijú len v určitých oblastiach, po celej krajine ich nie je toľko. Približne polovica existuje v Texase, Kalifornii a New Yorku.
Ich vplyv nemusí byť taký večne. Z dnešných nevýhod môžu totiž urobiť svoj program. „Latinos sú dnes nejednotní, lebo je medzi nimi toľko etnických skupín. Zmobilizovať sa môžu na téme jazyka a imigrácie, a to by ich mohlo vytlačiť do hlavného politického prúdu,“ povedal denníku The Washington Post politológ z University of Maryland Ron Walters.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
