Stodvanáste zasadnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktoré slávnostne otvoria zajtra v moskovskom Veľkom divadle, má charakter medzníka vo dvoch kľúčových bodoch. Zajtra o 18.00 h sa svet dozvie meno usporiadateľa Hier XXIX. olympiády v roku 2008 a v pondelok 16. júla spoznáme meno nového prezidenta strešného orgánu svetového olympizmu.

Podľa všetkého bude voľba olympijského mesta zložitá, hoci sa ozvali aj hlasy, že sa rozhodne už v prvom kole. Veľkým favoritom je totiž Peking, metropola krajiny, v ktorej porušujú ľudské práva. Okrem čínskeho hlavného mesta kandidujú ešte Paríž, Toronto, Osaka a Istanbul.

V prípade ukončenia mandátu španielskeho markíza Juana Antonia Samarancha, na deň presne po jeho zvolení pred dvadsaťjeden rokmi práve v Moskve, sa očakáva hlasovací maratón. V hre je až päť kandidátov. O post po odstupujúcom prezidentovi, ktorý deň po voľbách, 17. júla oslávi 81. narodeniny, sa uchádzajú: 48-ročná Američanka Anita DeFrantzová, 70-ročný Un Yong Kim (Kórejská republika), 59-ročný Kanaďan Dick Pound, 59-ročný Pál Schmitt z Maďarska a do tretice 59-ročný Belgičan Jacques Rogge.

Spôsob hlasovania

O olympijskom meste i novom prezidentovi MOV rozhodne 119-členné plénum (MOV tvorí fórum 122 ľudí), v ktorom je i Slovák Vladimír Černušák.

V oboch voľbách sa o víťazovi rozhodne v tajnom hlasovaní, ale prvýkrát v dejinách členovia nebudú vhadzovať do urien volebné hárky, ale použijú elektronický systém, ktorý by mal zdĺhavý volebný proces skrátiť na tridsať minút. V prvom kole môže zvíťaziť iba kandidát s absolútnou väčšinou hlasov. Ak ju nezíska žiadny z kandidátov, bude nasledovať ďalšie kolo už bez účasti uchádzača s najmenším počtom hlasov. O priebežnom rozdelení hlasov postupujúcich kandidátov budú vedieť iba traja dohliadajúci skrutátori a z hlasujúcich iba predseda etickej rady Senegalčan Keba M‘Baye. Ak voľba dospeje až do „finálového duelu“ dvoch najsilnejších kandidátov, rozhodne jednoduchá väčšina hlasov.

Favorizovaný Peking s otáznikom

Jedenásťmiliónová metropola najľudnatejšej krajiny sveta prehrala v boji o Hry XXVII. olympiády 2000 so Sydney o slabé dva hlasy. Keď sa pitvali dôsledky korupčných afér aj okolo v konečnom dôsledku skvelej olympiády v Austrálii, vyplynulo, že tie „dva body“ si Sydney vylobovalo nie práve najčistejšie na úkor Pekingu. O otázke ľudských práv sa vtedy ani príliš nehovorilo.

Peking je znovu favoritom číslo jeden pri všetkej rozporuplnosti. Najnovšia správa hovorí, že ruská polícia zadržala včera najmenej päť tibetských exulantov a aktivistov, ktorí sa v Moskve pokúsili rozvinúť transparent s protestom proti prideleniu OH Pekingu. Desiatky policajtov zasiahli proti demonštrantom vrátane dvoch žien v tradičnom tibetskom odeve, ktorí sa pokúsili rozvinúť transparent s olympijskými kruhmi prederavenými ako keby guľkami zo strelných zbraní. „V Číne nebudú nikdy dobré olympijské hry, pretože sa tam nedodržiavajú ľudské práva,“ vyhlásil jeden z Tibeťanov. Medzi zadržanými sa ocitol aj Karma Ješi, prezident Tibetského mládežníckeho kongresu sídliaceho v Indii.

Protestujú aj v USA. „Usporiadanie OH v Pekingu by malo podobný efekt, ako keď sa hry konali v roku 1936 vo fašistickom Berlíne a v roku 1980 v komunistickej Moskve. Všetci vieme, ako to dopadlo. Peking nemôžem považovať za vhodného kandidáta,“ povedal senátor amerického Kongresu za Demokratickú stranu Tom Lantos.

Proti je aj Európsky parlament, rôzne organizácie za dodržiavanie ľudských práv alebo britská členka MOV, anglická princezná Anna. Režim apartheidu bol dlho prekážkou kandidátov z Juhoafrickej republiky a aktivisti sú presvedčení že už len štatistika Amnesty International, ktorá uvádza, že v Číne od apríla odsúdili na smrť 1781 ľudí, by mala stačiť na stratu pekinskej priazne.

Naopak, za Peking sa vyslovil samotný duchovný vodca Čínou okupovaného Tibetu dalajláma či vláda Taiwanu. V prospech hlavného mesta ľudovej Číny hovoria aj kuloárne informácie, že odstupujúci prezident MOV Juan Antonio Samaranch by chcel svoje pôsobenie zakončiť práve krokom, ktorý by dostal najväčší športový festival práve do najľudnatejšej krajiny planéty. S protestmi v USA je to tiež dvojsečné. Kým politické autority odsudzujú, ekonomické špičky si brúsia zuby na pekinské víťazstvo, ktoré by svetu otvorilo vyše miliardový čínsky trh.

Čínskej metropole konkurujú predovšetkým kanadské Toronto a francúzsky Paríž. Ani ďalší dvaja adepti – turecký Istanbul a japonská Osaka sa v predvolebných vyhláseniach nevzdávajú optimizmu, hoci v polovici mája hodnotiaca komisia MOV vo svojich správach vyjadrila pochybnosti o ich kandidatúrach, čím vlastne priamo odporučila nehlasovať za obe mestá.

Kto po Samaranchovi

Barcelonský právnik a diplomat Juan Antonio Samaranch, nech postupoval v rôznych oblastiach akokoľvek ,lišiacky‘, autoritatívne i nesympaticky, sa zapísal do dejín svetového olympizmu ako veľký muž. Do funkcie nastupoval vo veľmi zložitej situácii bojkotu olympijských hier v Moskve. O štyri roky prežilo hnutie pod jeho vedením ďalšiu „blokádu“. Kým do metropoly vtedajšieho ZSSR neprišla väčšina západných krajín, OH 1984 bojkotovali pre zmenu krajiny vtedajšieho socialistického bloku (okrem Číny a Rumunska). Olympiádam predpovedali zánik, o ich usporiadanie sa nik nezaujímal. Napríklad zimné Sarajevo nemalo protikandidáta.

Markíz Samaranch urobil zo živoriaceho, chudobného a rozporuplného podujatia kvitnúci celosvetový sviatok, o ktorý sa mestá bijú. Olympiády sú nielen veľkou športovou udalosťou, ale aj výnosným obchodom. Pod Samaranchovým vedením olympijské hnutie veľmi zbohatlo, hoci jeho skomercionalizovanie považujú mnohí za neúnosné. Na olympiádach dneška štartujú vedno amatéri a profesionáli. Španiel elegantne, hoci diktátorsky, vyriešil aj najrozsiahlejší korupčný škandál v dejinách olympizmu na prelome rokov 1999/2000.

Najväčšie šance na šéfstvo v organizácii s takmer dvojstovkou členských štátov sa pred hlasovaním dávajú Belgičanovi Jacquovi Roggovi. Pre belgického chirurga a prezidenta Európskych olympijských výborov budú najzdatnejšími konkurentmi podľa predbežných „preferencií“ novinárov kanadský viceprezident a šéf marketingu MOV Dick Pound a Un Yong Kim z Kórejskej republiky. V prípade úspechu Američanky DeFrantzovej by sa na čelo olympijského hnutia prvý raz v jeho 107-ročnej novodobej histórii postavila žena a človek čiernej pleti zároveň, maďarskú premiéru v najvyššej funkcii MOV by znamenalo víťazstvo šéfa protokolu Pála Schmitta. Obom však predvolebné odhady veľké nádeje na úspech nedávajú.

PETER FUKATSCH