Osemnásťročná slovenská tenisová nádej DANIELA HANTUCHOVÁ v pondelok s partnerom Leošom Friedlom z Česka v Londýne dvíhala nad hlavu wimbledonskú trofej za prvenstvo v miešanej štvorhre a na druhý deň už vo Viedni nastupovala na zápas 1. kola štvorhry na turnaji Uniqua Grand prix. Na viedenskej antuke sa jej nedarilo ani včera v súboji 1. kola dvojhry s Chorvátkou Palaveršičovou, prehrala vo dvoch setoch. Popradskú rodáčku málokedy vidieť na kurte takú zlostnú, šťavnato si uľavovala a hádzala raketu.
Prechod z trávy na antuku vám nevyšiel, prehra v 1. kole je nečakaná.
„Môj dnešný výkon – nič moc. Bolo vidieť, že päť týždňov som hrala na tráve, za krátky čas som si na antuku nezvykla. Pod moju hru sa iste podpísala aj únava, posledné dni boli hektické. Na druhej strane si však pochvaľujem, že som sa pred nadchádzajúcimi antukovými súťažami rozohrala. Trochu si doma oddýchnem, vychutnám si víťazstvo z Londýna, veď odvtedy všetko bežalo tak rýchlo.“
V súboji s Palaveršičovou ste pôsobili nezvyčajne nervózne.
„Rozčuľovalo ma, že som si zápas prehrala sama. Súperka, ktorú som doteraz nepoznala, urobila za celý zápas vari len päť víťazných úderov. Pokazila som záver prvého setu a v druhom som nič nedokázala vymyslieť.“
Zdá sa, že turnaj vo Viedni vám nepasoval v programe po úspechu vo Wimbledone.
„Áno, za normálnych okolností by som tu neštartovala. Ale už som bola prihlásená a musela som si splniť povinnosť. Nikto nerátal, že vo Wimbledone zostanem v súťaži do posledného dňa. Nebol čas ani na oslavy, z kurtov sme sa ponáhľali na aeroport, len-len že sme stihli lietadlo. V noci som dorazila do Bratislavy a na druhý deň som už mierila do Viedne.“
Tenisti, ktorí vyrástli na antuke, tvrdia, že na trávu sa zvyká len ťažko. Čím to je, že vám sa na nej darí?
„Neviem, ale mne sa hrá na tráve vynikajúco. Zvykla som si na ňu tak, že by som ju už nevymenila za žiadny iný povrch. Vyhovuje mi štýl servis – volej.“
V Chorvátsku vítalo víťaza dvojhry Gorana Ivaniševiča 150-tisíc fanúšikov. Ako privítali vás na Slovensku?
„Ťažko porovnávať víťazstvo vo dvojhre a v miešanej štvorhre. Mňa potešilo, že colníci na hraniciach ma spoznali a zagratulovali mi doma ako prví. Samozrejme, dostala som množstvo pozdravov od rodiny a ľudí, s ktorými spolupracujem. Babka, ktorá ma priviedla k tenisu, sa doma dlho kochala pohľadom na víťazný pohár. Príjemný pocit.“
Ako prijal wimbledonský triumf váš slávny americký tréner Nick Bollettieri?
„Ešte sme sa spolu nerozprávali. Do Wimbledonu neprišiel, aj preňho to zaiste bolo príjemné prekvapenie.“
Zostali ste v kontakte so svojím partnerom vo štvorhre Friedlom?
„Nie. Po Wimbledone šiel každý svojou cestou. Najbližšie sa stretneme zrejme až na septembrovom US Open v New Yorku, ale nie je isté, či budeme spolu hrať. Aj pre víťazov z Wimbledonu bude ťažké dostať sa do súťaže.“
Na treťom grandslamovom turnaji roka ste zarobili najviac peňazí v kariére. Ako s nimi naložíte?
„Tenis nehrám kvôli peniazom. Zarobila som, takže môžem začať splácať dlhy.“
Blíži sa fedcupový zápas Slovensko – Rusko v Bratislave. Ako vidíte naše šance na postup do finálovej skupiny?
„Našou výhodou je domáce prostredie. Musíme sa dobre pripraviť, aby sme fanúšikom ukázali dobrý tenis a pokúsili sa odplatiť Ruskám prehru 2:3 spred dvoch rokov v Moskve. Dôležité bude, aby sme si v kolektíve navodili správnu atmosféru a vedeli sa vyburcovať.“
Len začiatkom tohto roku ste v rebríčku vstúpili do svetovej stovky, teraz už klopete na bránu päťdesiatky. Aké sú ďalšie ciele?
„Dúfam, že to nebude dlho trvať a dostanem sa aj do top 50. Potom bude závisieť od každého zápasu, aby som sa posúvala nahor. Viem, že na to treba tvrdo pracovať. Vyhrala som wimbledonskú štvorhru, ale jednou z mojich túžob je triumfovať tam raz aj vo dvojhre.“
ONDREJ GAJDOŠ, Viedeň
