FOTO - TASR/EPA
Dvadsaťosemročný brazílsky stredopoliar Jose Roberto da Silva Junior, futbalovým menom Zé Roberto, si v detstve neužil veľa šťastia a pokoja. Rodinu so šiestimi deťmi otec opustil, keď mal Zé desať rokov. Vyhliadky na prežitie klesli na minimum. Motal sa po uliciach Sao Paula, kde ho zlákal nebezpečný život v gangu. Mladý, neskúsený chlapec sa nevyhol fetovaniu lepidlových výparov. Ešte vždy bol na tom lepšie ako jeho kamaráti, ktorí brali tvrdé drogy. Dvoch z nich dokonca pri razii zastrelila polícia.
„Mama ma vždy posielala na futbalové zápasy, čo bolo pre mňa lepšie, ako túlať sa mestom. Po smrti mojich dvoch kamarátov som sa rozhodol skoncovať s pouličným spôsobom života.“ Smelé rozhodnutie zatienila nečakaná smrť matky, jeho najmilšej osoby. Prvýkrát vzal do rúk Bibliu. „Nikdy som si nemyslel, že toto bude medzník v mojom živote. Prečítal som si v nej, že Boh nechce byť len mojím otcom, ale že má so mnou v úmysle niečo zvláštne.“
Z Realu Madrid zdupkal domov
Po útrapách prišiel na rad futbal. Vystriedal niekoľko mládežníckych tímov, prvú profesionálnu zmluvu podpísal v osemnástich s klubom Portuguesa Sao Paulo. Len čo začal zarábať prvé peniaze, zomrela mu jedna z jeho sestier. „Boli sme všetci šokovaní a smutní, ale zároveň prvý raz ako rodina aj realistickí, pretože Boh je utešovateľom svojich detí. Tak to stojí v žalmoch.“
Po štyroch sezónach ho v roku 1996 angažoval Real Madrid. V španielskej metropole vydržal len dva roky. Nečakane sadol na lietadlo a nabral kurz Brazília. Za ten čas totiž v kráľovskom veľkoklube odohral iba pätnásť zápasov. Sklamanie bolo obrovské, skúsenosti nezaplatiteľné.
„Bol som mladý, keď som prišiel do Madridu. Samozrejme, chcel som hrávať. V Reale už vtedy platil takzvaný rotačný systém, ktorý ma odsúdil len na lavičku. Z nej som sa nemohol dostať ani do nominácie na majstrovstvá sveta vo Francúzsku. Reprezentačný tréner Mario Zagallo mi povedal, že musím nastupovať pravidelne, aby ma mohol povolať do národného mužstva. Preto som navrhol klubu svoju výmenu za Savia z Flamenga,“ spomína Zé Roberto. Stalo sa.
V Riu de Janeiro sa ohrial necelý rok. Prišla ponuka z nemeckého bundesligového tímu Bayer Leverkusen. Práve v čase, keď mu zomrel prvorodený syn. Hlava hovorila nechoď, srdce bolo za. Poslúchol srdce a odvtedy sa vraj vždy spolieha len naň. Dva roky po prestupe sa dočkal skutočného šťastia, keď mu manželka Luciana v Nemecku porodila dieťa.
V Bayeri bol pánom asistentom
Až v Leverkusene v Európe predviedol, čo v ňom je. Jeho ľavá noha magnetizuje loptu. Je, skoro ako každý Brazílčan, vynikajúcim technikom, perfektne ovláda strieľané centre do šestnástky. Život mu dal tvrdú lekciu. Viera ho naučila nebyť egoistom. Tento termín nepozná ani na trávniku. Hoci by čosi zo svojich individuálnych predností mohol i požičať, nehrá na vlastné tričko. Má ochotu a predovšetkým cit pre nezištnú prihrávku.
Tréner Bayeru Klaus Toppmöller mu neraz vyčítal, že v gólovej šanci ešte zbytočne prihrával. Zé Roberto neodmieta ponuku výhodnejšie stojaceho spoluhráča. Vlani v marci v závere ligového súboja s TSV 1860 Mníchov mu kolega Ulf Kirsten pobozkal ľavú nohu. Krátko predtým ho Brazílčan našiel gólovou prihrávkou, hoci sám mohol skórovať. V uplynulej sezóne Bundesligy sa stal najlepším asistentom, keď pomohol k šestnástim gólom Bayeru.
Minulý rok bol jeho doteraz najúspešnejším na klubovej úrovni. Bayer útočil na tri tituly, no na všetkých frontoch ostal trčať pod vrcholom. V Bundeslige skončil druhý za majstrovským Dortmundom, neuspel vo finále Nemeckého pohára a vo finiši Ligy majstrov nestačil v škótskom Glasgowe na Real Madrid. Pravda, v Hampden Parku sa Zé Roberto na historický pokus Leverkusenu iba prizeral, pretože zranenie mu nedovolilo vybehnúť na trávnik.
Najdôležitejšia je radosť z hry
A tak najväčšie úspechy kariéry sa spájajú s reprezentáciou. V jej drese získal kontinentálny titul a dvakrát sa tešil z víťazstva v Pohári konfederácií. Na svetovom šampionáte v Japonsku a Kórejskej republike sa neobjavil. Vtedajšiemu trénerovi Luizovi Felipemu Scolarimu nezapadol do koncepcie. Chce ešte reprezentovať? „Ak bude nový tréner potrebovať moje služby, potom v každom prípade áno. Ak príde s rovnakou filozofiou ako Scolari, tak radšej nie.“
Vlani v júli spolu s Michaelom Ballackom vymenili Bayer za Bayern. Mníchovčania vyhrali obchodnú vojnu pred Barcelonou, Liverpoolom, rímskym AS i Juventusom Turín. „Celkom jednoduché, chceli sme ho, pretože vie hrať futbal,“ lakonicky odôvodnil mníchovský záujem prezident Franz Beckenbauer. Zé Roberto sa na tri roky rozhodol pre bavorský klub, lebo sa už konečne chce dožiť nejakého titulu.
„Každý deň musíte podriadiť disciplíne a profesionalite. Nemusí to však stačiť, ak na ihrisku nemáte pôžitok z toho, čo viete, čo spolu môžete dokázať. Ciele sa vždy dosahujú ľahšie, ak hráte s radosťou,“ tvrdí brazílsky stredopoliar.
