Keďže sochu v bratislavskej Grassalkovichovej záhrade sme už uverejnili odhalenú i zahalenú, ponúkame iné dielo Betty Goldovej z roku 1987, ktoré je vystavené v Národnom múzeu súčasného umenia v kórejskom Soule.
Vachálka, predsedu Asociácie Forma, združujúcej výtvarníkov užitého umenia a dizajnu, ktorým reagoval na „prípad“ sochy v bratislavskej Grassalkovichovej záhrade za Prezidentským palácom. Tú, ako sme informovali, dala Kancelária prezidenta SR pred vianočnými sviatkami zahaliť, aby sa na ňu (sochu) nemuseli pozerať obyvatelia a návštevníci paláca.
Ako si urobiť hanbu
Dnes už je dielo svetoznámej americkej výtvarníčky Betty Goldovej opäť, ako sa píše v stanovisku kancelárie, „bez ochranného obalu“. Táto smutno-úsmevná formulácia dokazuje, že prezidentská kancelária po razantnom útoku, keď v decembrovom liste žiadala starostu Starého Mesta o skoré premiestnenie „umeleckého diela (žltá socha s abstraktným motívom) na iné miesto“, svoj názor značne zmenila. Dokonca podľa prezidentovho hovorcu Jána Füleho kancelária hlavy štátu sochu vôbec nechce odstrániť.
Zdá sa teda, že všetko sa na dobré obrátilo a horeuvedená výzva už je neaktuálnou. „Ústretovosť“ obyvateľov Prezidentského paláca by však nemala zahnať do zabudnutia nielen pôvodné argumenty, že socha neladí s prevažujúcou barokovou výzdobou záhrady a navyše v čase Vianoc ani so slávnostným sviatočným nasvietením celého areálu, ale najmä fakt, že časť záhrady, v ktorej je inkriminovaná socha, nepatrí Prezidentskému palácu, ale mestu. (Odpovede na natískajúcu sa otázku, či svojrázna svetelná výzdoba, ktorá aj jej najumiernenejším kritikom pripomínala kombináciu mcdonaldovskej občerstvovne, perníkovej chalúpky či cirkusového šiatra, spomínanému baroku neprekáža, sa radšej ušetrime.)
Práve umiestnenie sochy vo verejnej časti záhrady je meritom veci, a z tohto pohľadu je úplne podružné, či sa dielo obyvateľom a hos-ťom Prezidentského paláca páči, alebo nie. Nech už je ich vkus, na ktorý má každý svoje právo, akýkoľvek, v žiadnom prípade ich to neoprávňuje rozhodovať o tom, čo im nepatrí. Ak sa tak stalo, takéto správanie prináša nielen pobúrenie výtvarnej komunity, ale aj patričnú medzinárodnú hanbu. Reakcia Betty Goldovej, ktorej sochy sú ozdobou verejných priestranstiev desiatok veľkomiest na celom svete, bola jednoznačná: „Je to pre mňa šok, nikdy sa mi nič podobné nestalo!“
Otázniky aj nad výstavou
Sotva možno počítať s tým, že by si svoju slovenskú skúsenosť nechala len pre seba. „Ťažko som jej to vysvetľoval,“ hovorí akademický sochár Viktor Hulík, iniciátor a organizátor podujatia Socha a objekt, počas ktorého Goldová začiatkom leta v Bratislave svoju sochu vytvorila, aby ju potom venovala slovenskej metropole. „Neviem si predstaviť, ako budú po tomto škandále reagovať výtvarníci, ktorých chcem pre nadchádzajúci ôsmy ročník výstavy osloviť.“ Trápnosť celej kauzy znásobuje aj skutočnosť, že na zrod darovanej sochy prispela grantom americká ambasáda.
Na našu otázku, či sa Veľvyslanectvo USA v Slovenskej republike bude angažovať aj pri príprave tohto ročníka Sochy a objektu, odpovedal Gregory John Orr, pracovník ambasády pre styk s verejnosťou, s elegantnou rutinou ostrieľaného diplomata: „Ak organizátori pozvú nejakého amerického sochára, budeme seriózne posudzovať ich žiadosť, tak ako všetky iné žiadosti, ktoré sme dostali.“
Pozajtra sa stretnú zástupcovia prezidentskej kancelárie, Starého Mesta a organizátor výstavy Socha a objekt Viktor Hulík, ktorý pripomína, že pôvodne sa Grassalkovichova záhrada mala stať medzinárodným parkom sôch, „no s touto myšlienkou som sa rozlúčil, keď Goldovej dielo svojvoľne zahalili a chceli ho odstrániť“. Podľa slov hovorcu starostu Starého Mesta Pavla Prikryla pôjde na rokovaní najmä o vyriešenie vzťahov medzi kanceláriou a samosprávou, súvisiacich so správou rozdelenej záhrady.
A vari sa úplne do autu nezahrá hroziaci precedens, akým by bolo rozhodovanie prezidentskej kancelárie o tom, či nejaká socha na verejnom priestranstve bude, alebo nie. A to aj napriek tomu, ak sa náhodou aj takto vysvetľuje pojem záštity, ktorú prevzala hlava štátu nad výstavou Socha a objekt.
