Francúz Luc Alphand bez rýchlosti nevydržal dlho. V lete 1997, pár mesiacov po tom, čo sa stal tretí raz za sebou najlepším zjazdárom sezóny a dočkal sa aj celkového víťazstva vo Svetovom pohári, na vrchole slávy odišiel. Rodina vraj má prednosť, tvrdil rodák zo Serre-Chevalier. O rok už muž, ktorý sa vždy hnal do cieľa najradšej najkratšou cestou, sedel v pretekárskom automobile.

Najprv skúšal šťastie s vozidlom Mitsubishi na nižších súťažiach, potom si trúfol aj na tie známejšie a ťažšie. Vlani si vyskúšal aj 24 hodín v Le Mans, marockú či dubajskú rely. Štartuje aj na prebiehajúcej Rely Paríž - Dakar a vo štvrtkovej 14. etape sa na aute BMW X5 dočkal premiérového víťazstva. „Nikdy by mi nenapadlo, že to za volantom dotiahnem tak ďaleko. Už sú však preč časy, keď ma v automobilovom športe rešpektovali len preto, lebo som bol lyžiarskou celebritou. Teraz predstavujem pre špičku reálnu konkurenciu,“ teší sa z úspechov Alphand. Na rely štartuje s vlastným tímom X-Raid. „Je to pre mňa v mnohom podobný šport ako lyžovanie. Skĺbenie technických vymožeností so schopnosťami tela,“ vraví Luc.

V rokoch aktívneho lyžovania relaxoval zásadne rýchlymi jazdami na motocykli. Keď raz ako najúspešnejší lyžiar z piatich klasických zjazdov vyhral auto v hodnote 40-tisíc švajčiarskych frankov, neváhal ho vymeniť za motorku. Napokon sa nechal nahovoriť aj na štyri kolesá. „Môže za to otec. Ako automobilový fanatik ma napokon presvedčil, že to pre mňa bude lepšie,“ spomína Alphand. Z hľadiska rýchlosti na svahu či ceste to podľa Lucu až taký veľký rozdiel nie je. „Stále máte na všetko len zlomok sekundy.“

Na najvyššie priečky v africkej púšti myslieť nemôže, no o to dnes 37-ročnému Alphandovi ani nejde. „Je pre mňa obrovskou pasiou sedieť vo veľkej rýchlosti za volantom. Rovnako sa teším na diskusie s mechanikmi, keď z auta vystúpim.“

RASTISLAV HRÍBIK