Pre Kamilu Magálovú je kuchyňa miestom, ktorému sa nikdy nevyhýba.
Variť každý deň bolo pre ňu dlhé roky úplnou samozrejmosťou. Teraz by už síce nemusela, pretože spolu s manželom majú neďaleko Bratislavy hotel, ale herečke KAMILE MAGÁLOVEJ by kuchyňa veľmi chýbala.
,,Nemôžem si pomôcť, ja jednoducho rada varím. A ešte radšej pečiem. Napríklad pred Vianocami som aj napriek tomu, že ma prikvačila silná chrípka, napiekla všetko, ako bolo treba. Čajové pečivo, bajgle, orechovník, makovník, koláče z kysnutého i maslového cesta.“
Kamila Magálová tvrdí, že napriek tomu, že v hoteli majú výborných kuchárov, jej rodina dáva obvykle prednosť jej ,,výtvorom“.
,,Napríklad, syn. Keď vie, že mám čas a budem variť, zavolá mi aj z práce, čo chystám a či mu to nemôžem naložiť na tanier, aby hneď po príchode mohol jesť. A ja to rada urobím. Dobre si totiž pamätám, ako sme kedysi skúšali na VŠMU aj do desiatej večer, a keď som potom otvorila dvere našej kuchyne, už ma tam, vďaka mojej zlatej omame, čakal stôl prestretý iba pre mňa.“
Cesto v koši
Bez zaváranín si Kamila Magálová ,,poriadnu“ špajzu nevie predstaviť. Lebo: ,,Domáca strava je vždy len domáca strava“. Tieto hríby však nezavárala sama, dostala ich ako darček. Práve omama, u ktorej Kamila Magálová vyrastala, má hlavnú zásluhu na tom, že herečka má ku kuchyni dobrý vzťah už od detstva.
,,Nikdy ma k vareniu nenútila. Len ma usmerňovala, ukazovala, a tak som sa variť naučila celkom prirodzene. Pritom ona bola nielen výborná kuchárka, ale dbala tiež na to, aby jedlo aj dobre vyzeralo. Aj to som od nej, okrem množstva vynikajúcich receptov, prebrala. Zásadu, aby sa potešil nielen žalúdok, ale aj oko. A rovnako som zdedila dôraz na poriadok v kuchyni – čo už pri varení nepotrebujem, hneď automaticky umyjem a odložím.“
Vo všetkom však až taká perfekcionistka nie je.
,,Ak napríklad omama robila štrúdľové cesto a pri rozťahovaní sa jej niekde pretrhlo, trhlinu nikdy nezlepila, ale celé cesto šlo bez milosti do koša – a začali sme s novým.“
V kuchyni Kamily Magálovej nesmie nikdy chýbať korenie. ,,Najmä šafrán. Pravda, treba s ním vedieť zaobchádzať. Nikdy ho nesmie byť v jedle priveľa – ale potom tá chuť! Manžel mi ho raz doniesol z Maroka celé kilo a stáva sa, že si ho prídu odo mňa požičať aj naši kuchári. Ale ja si ho strážim!“
Keď sa Kamila Magálová vydala, nemala už s varením žiadne problémy. A čo od nej ako od kuchárky požaduje rodina najčastejšie? Vraj obyčajne nič konkrétne. Skôr sú zvedaví, čo im pripraví. Napríklad orechové slimáky alebo torta Tajomstvo fary na stole nikdy dlho nevydržia.
Najfantastickejšie jedlo na svete
Hoci Kamila Magálová zje skoro všetko a vyhýba sa iba červenému mäsu a dukátovým buchtičkám (najmä kvôli krému), v poslednom období sa jej favoritom stala ryža.
,,Možno preto, že som na Bali videla, ako rastie. Strmé terasy, nádherná zeleň, ľudia v známych veľkých klobúkoch, ktorí sa o ňu celé dni starajú. Stačí mi pritom celkom jednoduchá príprava. Ryžu uvarím s jednou cibuľou, pridám trochu olivového oleja, aby sa nelepila, soľ, dve zrnká nového korenia a ešte na tanieri si ju znovu pokvapkám olejom. Najfantastickejšie jedlo na svete.“
Pobyt na Bali ju však urobil aj nadšenou prívrženkyňou celej ich kuchyne. Tvrdí, že napríklad také zeleninové polievky, ako ochutnala tam, ešte nikdy nejedla, a že len čo si spomenie na zvláštne zakrútené špagety s pikantnou omáčkou, hneď sa jej zbiehajú sliny.
Všetko s mierou
Pokiaľ ide o zdravé stravovanie, pre Kamilu Magálovú je hlavná striedmosť, nie diéty.
,,Pri diéte by som sa určite len trápila a po nej skončila pri plnej chladničke. Zároveň si však myslím, že občasný úlet nezaškodí, a je smiešne trápiť sa, keď mám potom o pol kila viac. Samozrejme, ani ja si nedávam každý týždeň ovarové kolienko, ale keď boli vianočné trhy, pokojne som si tam dala chlieb s oškvarkovou masťou a cibuľou. Ale potom to už celý rok mať nemusím. Podobne je to so sladkosťami. Sú chvíle, keď sa nezdržím, ale keď na ne nemám chuť, tak ich nejem len preto, že ma niekto ponúkne.“
Jej obľúbenou pochúťkou je ananás. Na cestách sa naučila, že ananás sa má jesť až po jedle, pretože odbúrava cholesterol. „Ale dobrý je aj, keď vás chytí hlad. Doma mám vždy pripravených niekoľko kúskov a keď dostanem chuť zjesť niečo ešte neskoro večer, dám si z nich. Navyše som si istá, že som urobila niečo aj pre svoje zdravie.“
Za najdôležitejšie jedlo dňa považuje raňajky, na ktoré sa aj najviac teší. Vždy si dáva kávu, džús a ostatné už podľa momentálnej chuti. Na desiatu si nepotrpí, na obed však áno a posledné väčšie jedlo zje okolo piatej poobede. Predstavenie s plným žalúdkom by totiž odohrala veľmi ťažko. Kým kedysi mohla po skončení predstavenia ešte jesť, čo chcela, teraz si už dáva pozor. Uspokojí sa s jogurtom či ovocím, ale neodolá orieškom či mandliam nasucho opraženým v mikrovlnke.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Recepty od Kamily Magálovej
Torta Tajomstvo fary
Cesto: 6 žĺtkov, 120 g práškového cukru, 120 g mletých vlašských orechov, 1 čajová lyžička mletej kávy, sneh zo 6 bielkov.
Všetko dobre zmiešame a upečieme vo vymastenom tortovom korpuse v mierne teplej rúre.
Plnka: 1/4 litra hustej kyslej smotany, 100 g práškového cukru, 130 g mletých vlašských orechov.
Všetky suroviny vymiešame a natrieme na priečne rozrezaný korpus. Cez noc dáme do chladničky, potom vyberieme, pokvapkáme malinovou alebo jahodovou šťavou a vrch ešte potrieme vyšľahanou šľahačkou.
Recepty na víkend
Hovädzie soté so sladkokyslou zeleninou
2 karotky, 300 g hovädzích rezančekov, 2 lyžice chrenovej smotany, 2 vetvičky petržlenovej vňate, 2 zemiaky, dostatočné množstvo vývaru, 1 lyžica cukru, 1/2 pohára bieleho vína, 1/2 citróna, šálka smotany, soľ, korenie, škrob, 2 lyžice masla
Príprava zeleniny: Zemiaky a karotku očistíme. Zemiaky pokrájame na hranolčeky a karotku na pásiky. Potom ich povaríme zaliate vývarom, osolíme, okoreníme. Medzitým prevaríme cukor s bielym vínom a ochutíme ním zeleninu na sladkokyslo. Ak je zelenina uvarená, dochutíme ju soľou a korením – a podľa vlastnej chuti – cukrom alebo trochou citrónovej šťavy. Marinádu zahustíme trochou škrobu.
Do sladkokyslej zeleniny môžete pridať aj trochu zeleru a póru. Vyhnite sa len hlávkovej zelenine, lebo by to pripomínalo hustú sýtu polievku.
Príprava hovädzích rezančekov: Mäso dobre osolíme a okoreníme a krátko opečieme na panvici na 2 polievkových lyžiciach masla. Prilejeme asi 2 kalíšky vývaru a smotany, povaríme do zhustnutia. Krátko pred podávaním primiešame chren. Omáčku dochutíme soľou a korením, prípadne pridáme ešte trochu smotany.
Rezančeky spolu s omáčkou upravíme do stredu taniera a zeleninu poukladáme dookola. Ozdobíme čerstvo posekanou petržlenovou vňatou.
Smotanový koláč
Na obloženie: 1 téglik (150 g) hustej tučnej smotany, 125 g masla, 1 téglik (150 g) cukru, 1 balíček vanilínového cukru
Na cesto: 3 tégliky (po 100 g) polohrubej múky, 1 balíček prášku do pečiva, 1 téglik (150 g) cukru, 1 balíček strúhanej citrónovej kôry, 3 vajcia, hustá tučná smotana
Na posypanie: 100 g mandľových lupienkov
Na polevu: 50 g horkomliečnej polevy, 1 kávová lyžička jedlého oleja
Smotanu dáme do malého hrnčeka, téglik vymyjeme a utrieme. K smotane pridáme maslo, cukor, vanilínový cukor a všetko pomaly zohrejeme, potom odložíme nabok.
Zmiešame múku, prášok do pečiva a preosejeme do uzatvárateľnej nádoby (obsah 3 litre), primiešame cukor a citrónovú kôru. Pridáme vajcia a smotanu, nádobu pevne uzavrieme a viackrát silno potrasieme (15 – 30 sekúnd podľa konzistenie surovín), aby sa všetko dobre premiešalo. Nakoniec cesto ešte raz dôkladne premiešame šľahačom alebo varechou, aby sa spojili aj suroviny, ktoré sa zachytili na okraji.
Cesto nalejeme na vymastený plech (rozmer 30 x 40 cm) a povrch zahladíme. Dáme do predhriatej rúry piecť. Pečieme asi pri 200 stupňoch Celzia.
Po 10 minútach pečenia potrieme koláč smotanovou zmesou a posypeme mandľami. Dopečieme pri rovnakej teplote.
Plech postavíme na kuchynskú mriežku a necháme vychladnúť.
Polevu nadrobno posekáme a s olejom ju v malom hrnčeku dohladka vymiešame na miernom ohni. Potrieme ňou vychladnutý koláč a necháme stuhnúť.
Recepty sú z kníh: Varíme pomaly, rýchlo, rýchlejšie a Šejkrované múčniky bez šľahania a varenia.
Autor: Jana Lukáčová
