ŽILINA – Absolútny nezáujem právnikov o povolanie sudcu prinútil predsedu Krajského súdu v Žiline vypísať nový konkurz na päť voľných sudcovských miest. Do predchádzajúcich sa neprihlásil nikto.
Sudcov potrebujú okresné súdy v Martine, Čadci a Žiline, ktoré patria v kraji medzi najvyťaženejšie a majú najviac nedokončených prípadov. „Máme tisícky nevybavených vecí, ktoré len tlačíme pred sebou,“ hovorí predseda žilinského okresného súdu Peter Hrnčiar. Z 28 sudcov štyria odídu čoskoro, ďalší dvaja do roka. Súdu podľa predsedu hrozí kolaps.
Nedostatok sudcov okrem iného spôsobil aj vznik štyroch krajských súdov v roku 1997. Obsadzovali sa bez koncepcie a pre okresné súdy znamenali významný odliv ľudí.
Ani na krajských súdoch však nie je sudcov dosť. Zo všetkých je najslabšie obsadený práve súd v Žiline. „Predpokladaný počet je 33 sudcov, skutočný stav je 28, pričom jedna sudkyňa odchádza na materskú a ďalšia je na stáži na Najvyššom súde,“ hovorí Róbert Urban, predseda súdu.
Kým napríklad v Trnave majú 12 – 15 trestných sudcov, v Žiline je ich len sedem. „O niečo jednoduchšie je to na civilnom úseku,“ hovorí Urban. Sudcov môžu presúvať podľa toho, či treba riešiť obchodné, alebo občianskoprávne spory – Občiansky zákonník je len jeden. „Ako-tak sa dá určité veci doslova lepiť, ale v trestných veciach sa takto postupovať nedá.“
Výberové konanie pre sudcov sa sprísnilo, musia mať najmenej 30 rokov a justičnú skúšku, prípadne notársku, prokurátorskú alebo advokátsku. Musí ich schváliť aj Súdna rada, nakoniec ich vymenuje prezident.
Vybrať niekoho zo súdnych čakateľov je problém, väčšinou sú tesne po skončení školy a nespĺňajú niektorú zo stanovených podmienok. Pre skúsených právnikov zas nie je finančne zaujímavé stať sa sudcom.
Nástupný plat sudcu je 70 percent z poslaneckého platu. Úspešní komerční právnici zarábajú výrazne viac.
