Michal Handzuš. FOTO - TASR
Dvadsaťpätročný rodák z Banskej Bystrice MICHAL HANDZUŠ cítil, že jeho mužstvo i on sám má formu na to, aby sa Flyers vrátili na prvú priečku.
„Stabilizovala sa naša útočná formácia s Radom Somíkom a Donaldom Brasherom. Z mojej i Radovej hokejky by síce mohlo padať viac gólov, rozhodujúce však je, že sa darí mužstvu a tréner nám dáva dôveru. Svedčí o tom i to, že s Radom chodíme na presilovky i na oslabenia.“
Až do zápasu v Atlante predvádzal v tíme Montrealu strelecký koncert mladší z bratov Hossovcov Marcel. Šili ste na neho niečo špeciálne?
„Nie je vylúčené, že tréner sa ho rozhodne špeciálne pokrývať. Marcela sledujem, má naozaj skvelú fazónu.“
Ktorý tím NHL je pre vás najväčším prekvapením sezóny?
„Jednoznačne Minnesota. Stále sa, napriek poslednej domácej prehre s Buffalom, drží vysoko. Marián Gáborík sa trochu strelecky zasekol, no očakávam, že tým viac zakrátko jeho produktivita exploduje.“
To sa v posledných dňoch podarilo skúsenému Jágrovi vo Washingtone. Čo vy na to?
„Capitals majú silný útočný potenciál. Ak sú Jágr s Bondrom zdraví, je otázka času, kedy im to začne sypať. I keď každý zápas v NHL býva iný, mužstvá majú prepracované rôzne obranné systémy.“
Pred vaším príchodom do Philadelphie ste hrávali v Západnej konferencii - v St. Louis a vo Phoenixe. Cítiť na Východe iný štýl?
„Áno. Hrá sa tu tvrdšie a viac sa bráni. Tvrdosť bola vo Philadelphii dávno vžitá. Môjmu spôsobu hokeja neprekáža a som rád, že veľmi rýchlo sa prispôsobil aj Rado. Prospieva mu, že sa rýchlo zdokonaľuje v angličtine. Rozumie už prakticky všetko, má rozvinutú prirodzenú vnímavosť. Možno vám skromne hovoril opak, ale pár odpovedí už zvládne aj s cudzími novinármi. Ja si pochvaľujem prísnejšie trestanie držania a hákovania, cítim sa na ľade voľnejší.“
Vo Philadelphii je viacero skúsených uznávaných borcov - LeClair, Recchi, Ranheim, Primeau, Roenick, Weinrich, Desjardins. Vystupuje niekto v kabíne ako jasný šéf?
„Nie, i keď každú individualitu cítiť. Práve preto, že sú to vyspelí hráči, chápu, že najúčinnejšie je podriadiť schopnosti kolektívu. Mimo ľadu trávime najviac času spolu s českým brankárom Čechmánkom a útočníkom Brendlom.“
Rado Somík má v Amerike pri sebe manželku Luciu. Vás navštívila cez sviatky matka so sestrou, ktoré sa však už vrátili na Slovensko. Prezradíte meno priateľky, s ktorou trávite voľný čas?
„(Smiech.) Musel by som si vymýšľať.“
Takže počas oddychu siahate stále len po obľúbených knihách z prostredia tajných spravodajských služieb?
„Aj tie zanedbávam. Niet času. Nedávno sme mali jedenásťdňový trip za súpermi. Sem-tam sa dostanem k internetu. Všimol som si, že váš denník oslávil desaťročné jubileum. Rád si v ňom klikám.“
Správy o vašom rodnom banskobystrickom klube však nie sú povzbudivé. V lete ste spolu s ďalšími Bystričanmi hrajúcimi v NHL vcelku v tichosti urobili finančnú zbierku a poskytli ste deťom konkrétnu pomoc nakúpením výstroja. Máte informácie, čo sa tam deje?
„Vzťahy v banskobystrickom hokeji sú možno najzložitejšie na svete. Sám sa v nich nedokážem presne orientovať. V lete sa mi zdalo, že situácia už nemôže byť horšia, ale neskorší vývoj ukázal, že sa prekonáva v negatívnom zmysle. Prehrať dva zápasy kontumačne je hanba. Veľmi mi je z toho smutno.“
VOJTECH JURKOVIČ
