územie Slovenska ani počas sťahovania národov v 4. a 5. storočí.
Minimálne na začiatku 6. stor. sídlili na dnešnom území Slovenska Slovania. V tomto období sa západne od Karpatskej kotliny formovala Franská ríša a obyvateľstvo terajšieho Nemecka sa stávalo jej súčasťou. Franská ríša od počiatku mala záujem o slovanský svet, ktorý sa nachádzal východne od nej a chcela ho dostať do svojho područia. Dokazujú to mnohé spory Slovanov s Frankami výraznejšie prezentované počas existencie Samovho nadkmeňového zväzu (623 - 658). Franské prostredie malo hmatateľný vplyv na územie Slovenska predovšetkým v 8. a 9. storočí, ktorý bol badateľný v materiálnej, duchovnej a kultúrnej sfére. Dokazuje to aj známa udalosť z roku 828, keď salzburský arcibiskup Adalrám vysvätil kresťanský kostol Pribinovi v Nitre.
Franská, neskôr východofranská (respektíve nemecká) snaha o vplyv v negatívom, aj v pozitívnom zmysle vyvrcholila počas existencie veľkomoravskej ríše v rokoch 833 - 907. O svoj vplyv sa tu snažili franskí kňazi, krajina musela odolávať franským-východofranským útokom, alebo prijímala východofranských (nemeckých) emigrantov. Práve preto môžeme hovoriť o prvých germánskych prisťahovalcoch z územia dnešného Nemecka a Rakúska už v tomto období. V 10. storočí nastal z dôvodu maďarskej vojenskej hrozby v tomto smere útlm. Oživenie prišlo po vzniku Uhorského kráľovstva okolo roku 1000. Práve z 11. - 12. storočia sa na základe archeologických výskumov uvažuje, že zvyšky obydlí v dolnej časti vtedajšieho opevneného sídliska na devínskej vyvýšenine mohli patriť nemeckému obyvateľstvu. Práve v 12. storočí prúdili na Slovensko menšie skupiny prisťahovalcov z nemeckých krajín.
Zlom pokiaľ ide o osídlenie Horného Uhorska - terajšieho Slovenska nemeckým obyvateľstvom (neskôr známe pod názvom Karpatskí Nemci) nastal po tatárskom vpáde (1241 - 1242). Vtedajšie osídlenie Uhorského kráľovstva bolo poznačené týmto ničivým vojenským atakom a nastalo dosídľovanie celej krajiny najmä v priestore dnešného Maďarska a do určitej miery menej postihnutého územia Slovenska. Nemci sa predovšetkým usádzali v tých miestach, kde sa nachádzali ložiská rúd, tak významných pre vtedajšie hospodárstvo. Súviselo to najmä s Banskou Štiavnicou, Kremnicou, Banskou Bystricou a inde.
Silná nemecká enkláva sa etablovala od 12. - 14. storočia na Spiši čoho boli dôkazom aj tamojšie mestá - Spišská Nová Ves, Levoča, Kežmarok atď. Ďalšou dôležitou oblasťou s výrazným nemeckým osídlením už od stredoveku bola Bratislava (výrazný podiel malo nemecky hovoriace obyvateľstvo až do vzniku ČSR) s okolím a do určitej miery Horná Nitra. Nemecké obyvateľstvo aj spolu so slovanským-slovenským zohrávalo na území vtedajšieho Horného Uhorska dôležitú úlohu pri vzniku, respektíve rozvoja už vzniknutých miest. Častokrát medzi mestským slovenským a nemeckým obyvateľstvom vznikali rozpory o právomoci. Nemci mali v tomto oveľa výhodnejšie postavenie. Listina Privilegium pro Slavis z roku 1381, ktorú vydal kráľ Ľudovít Veľký žilinským mešťanom hovorila aj o zrovnoprávňovaní postavenia oboch národností.
V období 13. až 14. storočia môžeme predpokladať, že na území Slovenska žilo okolo 200 000 Nemcov, čo bola možno až pätina vtedajšieho obyvateľ-stva. Obyvateľstvo slovanského-slovenského pôvodu mohlo dosahovať necelý 60-percentný podiel obyvateľstva Slovenska. Aj z tohto dôvodu väčšiny obyvateľstva slovenského pôvodu boli Nemci, postupne viac-menej nenásilne asimilovaní. V priebehu 19. - 20. storočia došlo k výraznému poklesu nemeckého obyvateľstva na území Slovenska. Ten nastal najmä po Rakúsko - Maďarskom vyrovnaní v roku 1867, keď aj karpatskí Nemci boli vystavení maďarskému asimilačnému tlaku. V roku 1890 tvorili takmer desať percent obyvateľstva Slovenska a v roku 1900 to bolo 7,65 percenta, 1910 - 6,74 percenta a po prvej svetovej vojne necelých päť percent. Pokiaľ ide o konfesiu Karpatských Nemcov tak pomer sa mohol ustáliť na 60-65 percent katolíkov a viac ako 30 percent evanjelikov.
Pozoruhodnou zložkou nemecky hovoriacich usadlíkov na Slovensku boli tzv. habáni. Išlo o nábožensky perzekuovaných novokrstencov prichádzajúcich 16. - 17. storočí zo Švajčiarska a Nemecka.
Karpatskí Nemci na území Slovenska veľmi pozitívne pôsobili svojím intelektom. Z ich radov pochádzal držiteľ Nobelovej ceny za fyziku F. Lenard, objaviteľ princípu relatívnej sily J. A. Segner, Goetheho učiteľ A. F. Oeser. Nemecká prítomnosť je badateľná aj na architektúre miest - Bardejov, spišské mestá, Modra, Bratislava, atď.
Počas existencie medzivojnovej Československej republiky mali všetky práva ako iné národnostné menšiny vo vyspelom demokratickom štáte. Angažovali sa aj politicky, aj keď nie tak výrazne ako ich spoluobčania - sudetskí Nemci. Najkompaktnejšie pôsobila spišsko-nemecká strana založená v roku 1920. V roku 1929 vznikla Karpatskonemecká strana, ktorá bola koaličným partnerom Sudetsko-nemeckej strany, neskôr sa pretransformovala do nacistickej Nemeckej strany. Táto skutočnosť prezentuje, že Karpatskí Nemci tiež podľahli Hitlerovskému ošiaľu. Treba však podotknúť, že nie všetci, preto viacerí jednotlivci, ktorí nemali nič spoločné s fašistickým besnením na to najmä počas SNP výrazne doplatili, keď neprávom prišli o svoje životy.
K negatívnemu postoju ku Karpatským Nemcom počas tzv. slovenského štátu prispela svojím záporným účinkovaním postava vodcu Nemeckej strany Franza Karmasina. Táto prvá ruka Adolfa Hitlera na Slovensku paradoxne nepochádzala zo Slovenska, ale z moravského Olomouca.
Väčšina Karpatských Nemcov (100 - 120 tisíc) z obavy pred sovietskou armádou odišla pred koncom vojny z územia Slovenska. Na základe dohody víťazných mocností, ale čiastočne tiež pod vplyvom ošiaľu práve skončenej druhej svetovej vojny začatej fašistickým Nemeckom, a následných Benešových dekrétov bol zo Slovenska vyhostený takmer celý zvyšok okolo 20 - 40 tisíc príslušníkov nemeckej národnosti.
Z týchto dôvodov bola národnostná menšina Karpatských Nemcov zminimalizovaná a v roku 1950 sa ku nej hlásilo iba niečo cez 5000 občanov Slovenskej časti Československa. Podľa reálnych odhadov samotných príslušníkov nemeckej menšiny to bolo viac ako 20 tisíc občanov. Len perzekúcia nedemokratického režimu povojnového Československa zapríčinila, že sa títo obyvatelia neprihlásili k svojmu pôvodu.
V súčasnosti sú zvyšky Karpatských Nemcov na území Slovenska slobodne organizované v Karpatsko-nemeckom spolku. V roku 1991 sa ku nemeckej národnosti prihlásilo 5 629 a v roku 2001 - 5 405 obyvateľov.
DRAHOSLAV HULÍNEK, TASR
