slovensko-nemeckých diplomatických vzťahov poskytla rozhovor.
* Od roku 1992 do roku 1997 ste pôsobili ako stála zástupkyňa na nemeckom veľvyslanectve vo Viedni, teda v našej bezprostrednej blízkosti. Ako ste vtedy vnímali Slovensko?
„Musím povedať, že človek okamžite postrehol, že medzi Viedňou a Bratislavou ležala železná opona a že situácia je v oboch krajinách veľmi odlišná. Vtedy som nemala potrebu pracovať v Bratislave. Neskôr, keď som do Viedne cestovala na prázdniny, som tu bola opäť a zbadala som, ako sa mesto i krajina rozvíjajú. To vo mne vzbudilo želanie, prísť sem pracovať. Videla som, že sa tu niečo deje, že sa veci menia v pozitívnom smere, a teda by som mohla ako nemecká veľvyslankyňa pomôcť. To bola moja motivácia.“
* Zmenili sa Vaše pocity, keď ste sa v júli 2002 stali nemeckou veľvyslankyňou?
„Vôbec nie. Vedela som približne, čo môžem očakávať, ale predsa som sa každý deň naučila niečo nové a každý deň ma čakali nové pozitívne prekvapenia. To spočíva hlavne v tom, že táto krajina má potenciál, že hospodársky, kultúrne a ľudsky môže veľa ponúknuť. Slovensko je stredoeurópska krajina, so svojou tradí-ciou, históriou a kultúrou. Bohužiaľ o tom vedia v zahraničí málo. V Rakúsku vedia o Slovensku trošku, v Nemecku trošku menej, ale vo vzdialenejších európskych krajinách len veľmi málo. Vaša krajina tam má skôr negatívny zvuk. To je tak mylný názor a veľká škoda pre Slovensko. Na druhej strane viem pochopiť, prečo je to tak. Táto krajina má len 10 rokov a mala doteraz iné priority - budovať demokraciu, trhové hospodárstvo, právny štát, robiť si sama reklamu a public relations, takže na iné nebol čas. Druhý dôvod je, že ste jednoducho príliš skromný na to, aby ste si robili reklamu. Myslím si, že teraz po desiatich rokoch sa to musí zmeniť a vy sa musíte zviditeľniť v zahraničí. Rada chcem k tomu prispieť aj vlastnými silami. Pritom vôbec netreba farbiť veci na ružovo, pretože tu sú fantastické veci, ktoré môžete ponúknuť - výborné hospodárske podmienky, skvelá kultúrna situácia, krásna krajina. Slovensko si zaslúži lepšiu povesť.“
* Existujú podľa vás nejaké predsudky na oboch stranách?
„Nie, myslím si, že predsudky nie, iba neznalosť. Myslím si, že spoločnú minulosť sme prekonali a vyrovnali sme sa s ňou. Medzi nami nie sú problémy.“
* Predsa však nastalo problematické obdobie a to v období vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Ako poškodila táto kontroverzná éra vzájomné vzťahy?
„Po osamostatnení Slovenska sme sa snažili rovnako ako v prípade ostatných transformujúcich sa krajín vybudovať veľmi rýchlo harmonické vzťahy, tie ale boli vo vzťahu so Slovenskom narušené, pretože tu neboli rešpektované základné hodnoty - demokracia, princípy trhového hospodárstva a právneho štátu, v takej miere, ako by sme to od blízkeho partnera očakávali. To bol aj dôvod, prečo Slovensko začalo rokovania s Európskou úniou o dva roky neskôr. Kým nesplnilo základné kritériá, neboli vzťahy s EÚ ani s Nemeckom také priateľské.“
* Ako hodnotíte 10-ročnú spoluprácu medzi Nemeckom a Slovenskom?
„S výnimkou éry, ktorú sme teraz spomenuli, si myslím, že to bol neustály pokrok vo vzťahoch, ktoré môžeme nazvať susedskými, hoci nie sme bezprostrední susedia. Platí to pre všetky oblasti - politickú, hospodársku, kultúrnu a ľudskú. V politickej oblasti sme hlavne v posledných rokoch zažili veľmi intenzívnu výmenu návštev medzi našimi politikmi. Či už to boli stretnutia medzi našimi prezidentmi, ktorí majú skutočne srdečné vzťahy, alebo úspešná návšteva spolkového kancelára Schrödera na Slovensku v roku 2000 alebo niekoľko návštev slovenského premiéra Dzurindu v Nemecku. Už sa navzájom poznáme a ceníme sa. Nemôžeme zabudnúť ani na mnohé kontakty s našimi spolkovými krajinami, či kontakty na komunálnej úrovni a partnerstvá medzi mestami. Politicky sú to vzťahy, ktoré medzi dvoma štátmi ani nemôžu byť lepšie.
Čo sa týka ekonomiky, Nemecko ako je známe je najväčším obchodným partnerom tejto krajiny, tak čo sa týka importu ako aj exportu. Je na Slovensku najväčším investorom a to hovorí samo za seba. Nemecko si váži tento štát ako hospodársku krajinu budúcnosti, investori prichádzajú v zásade radi na Slovensko, aj keď sú malé problémy. Prídu radi nielen pre nízku úroveň cien, ale aj pre vysokú vzdelanostnú úroveň. Máte skvelo vyštudovaných technikov, výborné univerzity, čo je vynikajúca klíma na investovanie. Sú, samozrejme, aj problémy, čo sa týka byrokracie, nebudem sa vyhýbať ani slovu korupcia, ale všetko toto dúfame, sú len detské choroby mladej krajiny, ktorá vzišla z inej kultúry. Veríme, že sa to zmení.
Nesmieme zabudnúť na podporu nemeckej vlády v procese transformácie Slovenska na sociálne trhové hospodárstvo v rámci programu Transform. Od roku 1993 do roku 2002 investovala naša vláda viac ako 30 miliónov euro do viac ako 300 samostatných projektov.“
* Ako hodnotíte kultúrne vzťahy medzi oboma krajinami?
„Po tejto stránke je pre nás spolupráca veľmi jednoduchá, čo súvisí s ovládaním nemeckého jazyka. Sme mimoriadne spokojní, že na Slovensku snáď ako jedinej krajina široko-ďaleko sa hneď po angličtine učia ľudia nemecky. Je tu 400 tisíc nemecky hovoriacich žiakov na školách a univerzitách a keď si uvedomíte, že za týmito mladými ľuďmi sú ich rodičia, ktorí túto voľbu podporujú, potom je to skvelé uznanie pre nemecký jazyk. Na Slovensku funguje Goetheho inštitút, ktorý má dve čitárne aj na strednom a východnom Slovensku, pokúša sa sprostredkovať nemeckú kultúru. Sú tu karpatskí Nemci, tradične most medzi oboma národmi. Ale táto oblasť nie je jednosmerná. Tešíme sa, že Slovensko má v Nemecku tiež jeden kultúrny inštitút, onedlho sa budete prezentovať na veľkom divadelnom festivale, nemecko-slovenskom divadelnom festivale v Kolíne nad Rýnom, Slovensko usporiadalo v Nemecku mnoho výstav a tak pod. To sú veci, v ktorých musí ešte mladá krajina ako Slovensko pridať, ale my sme pripravení pomôcť.
Rozvíjajú sa aj medziľudské vzťahy. Nemeckí turisti tvoria tretiu najväčšiu skupinu návštevníkov Slovenska a naopak Slováci každý rok cestujú do Nemecka pracovať, často ako sezónne sily. Udeľujeme asi 20 tisíc víz ročne. Tieto ľudské kontakty takisto prispievajú k tomu, že sa stále lepšie poznávame a stále viac vážime.“
* Kontakty sú teda naozaj bohaté. Vidíte ešte niekde rezervy?
„Ó, áno! Nesmieme prestať! Sú to mladé kontakty a majú ešte potenciál sa rozširovať. V politickej oblasti bolo do-siahnuté takmer maximum - Slovensko nie je pre nás len takmer susedská krajina, ale bude aj partner v Európskej únii, a člen NATO, vďaka čomu bude partnerstvo automaticky užšie.
Nevyužitý potenciál majú hospodárske vzťahy. Po posledných voľbách a pozvánke do NATO ešte stúpne dôvera investorov, vaša krajina sa veľmi snaží postupovať ďalej vo vnútorných ekonomických reformách, ktoré nebudú jednoduché, ale je to investícia do budúcnosti. Sú to veci, ktoré robia vašu krajinu európskejšou a atraktívnejšou pre intenzívnejšie investovanie a obchodovanie. Vaša vláda často hovorí, aby nemeckí investori prišli aj na východné Slovensko. Investori prídu radi, ale predpokladom je lepšia infra-štruktúra. Slovenská vláda je rozhodnutá podniknúť v tomto smere kroky a vstupom do EÚ potečú do krajiny ďalšie peniaze, čo je veľká šanca tieto nedostatky odstrániť.
Rezervy vidím aj v kultúrnej oblasti, kde sa naopak Slovensko musí viac prezentovať v Nemecku. Rezervy sú aj v turistike. Slovensko má krásnu prírodu a pamätihodnosti, teraz treba zabezpečiť dobré cesty, hotelové komplexy a s pomocou vlády a možno aj s prostriedkami z EÚ urobiť reklamu v zahraničí, aby sa turizmus ďalej rozvíjal. Je dôležité, aby si turisti odtiaľto odnášali príjemné zážitky, aby nemali byrokratické problémy, nepríjemnosti na hraniciach, alebo zlé skúsenosti s kontaktmi s políciou. Aj to sú podľa nás len detské choroby mladej krajiny.“
* Nemecko pomohlo Slovensku v mnohých oblastiach. Platí to aj naopak? Bolo v niečom aj Slovensko inšpiráciou pre Nemecko?
„Určite. Slovensko je oporou pre Nemecko ako partner v politickej oblasti, veľkým prínosom sú slovenskí gastarbeitri, ale aj Slováci, ktorí emigrovali po roku 1968 do Nemecka. V Nemecku žijú mnohí známi Slováci ako mím Milan Sládek alebo herec Juraj Kukura.“
MIRIAM ZSILLEOVÁ
