FOTO – TASR

vých výjazdov a rastie počet Slovákov, ktorí si hľadajú finančne menej náročný typ dovolenky, prípadne nedovolenkujú vôbec.

Výskumy Ústavu turizmu ukazujú, že obyvatelia Slovenska sa pri nedostatku financií radšej rozhodnú nikam necestovať, ako by si mali na dovolenku požičať. Iba asi pätine dovolenkárov vystačí na uhradenie rekreácie mesačný príjem, každý desiaty musí šetriť dlhšie ako rok a drvivá väčšina – 45 percent – zarába na zaplatenie dovolenky niekoľko mesiacov.

Cesty Slovákov vedú za hranicami najčastejšie do Talianska a Chorvátska. Tieto dve krajiny sa vždy po niekoľkých rokoch striedajú na prvej priečke nášho záujmu. Ak nerátame v návštevnosti Česko, ktoré je pre Slovákov špecificky blízke a vymyká sa pojmu „cudzina“, sú v poradí ďalšími obľúbenými dovolenkovými cieľmi Grécko a Španielsko, potom Maďarsko, Francúzsko, Rakúsko a Nemecko.

Na cudzine nás najviac fascinuje more – pobyt pri ňom motivuje až dve tretiny dlhodobých výjazdov Slovákov. Pri ostatných cestách sú dôvodmi buď návšteva príbuzných a známych (8 percent), pobyt pri vode (7,5 percenta), kombinované pobyty, mestský cestovný ruch, okružné cesty či pobyty v horách.

Stále je mimoriadne obľúbená aj nákupná prihraničná turistika. Slováci chodia najviac utrácať na lacné trhy do Poľska. Hypermarketový ošiaľ v Česku spred niekoľkých rokov nás už prešiel, ale u našich západných susedov sa objavil nový ťahák – vracanie DPH pri nákupe a vývoze tovaru v cene nad tisíc korún. A tak nakupovať v Česku je stále populárne.

TÁŇA RUNDESOVÁ