Legendárny hokejový tréner bývalého Sovietskeho zväzu a neskôr aj Ruska Viktor Tichonov sa vždy pred zápasom so Slovenskom s rešpektom informoval, či na našej súpiske figuruje ĽUBOMÍR KOLNÍK. „Nikagda nezabudu, kak zabrósil a próbil sjetku na varotach,“ krútieval hlavou kombajnista zlatých medailí V. Tichonov pri spomienke na Kolníkov kúsok v priateľskom zápase ČSSR – ZSSR v Trenčíne. „Koma“ vtedy svojou povestnou „včeličkou“ naozaj pretrhol sieť sovietskeho brankára

Historicky stále najlepší strelec slovenskej reprezentácie (v 109 zápasoch dal 58 gólov) sa po štrnástich rokoch vracia do dresu rodnej Nitry, s ktorou podpísal jednoročnú zmluvu plus ročnú opciu. Kým ho v roku 1990 draftovali New Jersey Devils (9. kolo, 116 v celkovom poradí), v šestnástich rokoch vykorčuľoval medzi mužov v dnes už zabudnutej podobe – s dlhými kučeravými vlasmi na poste centra.

Pamätáte sa, s kým?

„V lajne som bol vtedy tuším s Mišom Zemanom a Rudom Civáňom, v priebehu sezóny sa to potom všelijako menilo. Nitrička hrala – ako vlastne vždy – inteligentný technický hokej, k čomu ju predurčovalo množstvo vysokoškolákov v kádri.“

Váš nevlastný brat Ivan Hrtús bol roky kultovou osobnosťou nitrianskeho hokeja, ale spolu ste si nikdy nezahrali v jednom mužstve. Až vlani v lete na Ičovej rozlúčke.

„Keď ma vytiahli z dorastu k mužom, Ičo práve narukoval do Trenčína a druhý rok vojenčiny strávil v Michalovciach. Kým sa vrátil, ja som už bol v trenčianskej Dukle.“

Aký máte pocit z návratu do Nitry po rokoch?

„Veľmi dobrý. Cítiť, že po postupe Nitry do Extraligy majú funkcionári i hráči zdravú motiváciu. S príchodom nového riaditeľa Vladimíra Paštinského, ktorého dobre poznám z pôsobenia v Slovane, sa veci dynamicky hýbu. Na štadióne prebiehajú rôzne úpravy, vybudovala sa nová posilňovňa, elán cítiť na každom kroku.“

V bratislavskom Slovane ste strávili posledných päť sezón. Ako na ne spomínate?

„Najradšej na dva tituly majstra Slovenska po finálových triumfoch nad Košicami a Zvolenom. Negatívne na mňa však vplýval tlak, ktorý niekedy zbytočne narastal po čiastkových zaváhaniach. Nasledovali predčasné trénerské výmeny, odišla herná pohoda, vytratila sa ľahkosť. Teším sa, že v Nitre to odpadne a znovu si zahrám hokej s chuťou.“

Gólový rekord – 46 – ste dosiahli v druhej fínskej lige v drese Joensuu v sezóne 1992 – 1993, v Trenčíne ste v ročníku 1994 – 1995 trafili 41-krát. Koľko gólov vám naplánoval „Pašťo“ v budúcej sezóne?

„Tridsať.“

Trúfate si?

„Prečo nie, cítim sa v pohode. Keď sa skĺbi mladícky elán so skúsenosťami môjho bývalého spoluhráča z Trenčína a Slovana Horvátha, ďalej Paukovčeka, Miklíka, Vlada Turana, keď sa zapracujú české posily Kotásek so Zátopkom a zachytá perspektívny gólman Kostúr, určite nebudeme hrať v Extralige v spodných poschodiach tabuľky.“

Váš mladší brat Juraj má za sebou prvú sezónu v NHL v drese New York Islanders. Vyzvali ste ho už na tenisový duel?

„Nie, odcestoval do kempu v zámorí. Ale s raketou ešte bude musieť poriadne potrénovať. So starým priateľom Mariánom Horváthom náš veľký súboj ukončila tma za stavu 1:1 na sety.“

V Nitre sa v lete tradične hráva hokejbalový Stümpel cup.

„Až vo finále sme spolu s Jožom Stümpelom, bratom Ičom, Mezeiom a Zálešákom prehrali s tímom mladých dravcov Corgoň. Ale zahrali sme si skvele.“

VOJTECH JURKOVIČ