Mapa sveta od nemeckého kartografa Martina Waldseemüllera z roku 1507. Zakreslil väčšinu sveta okrem austrálskeho kontinentu a prvý dal Novému svetu meno Amerika. Menzies ju použil ako jednu z hlavných ilustrácií svojej knihy. FOTO - ARCHÍV
Všetko sa začalo Menziesovou bronzovou svadbou. Na 25. výročie sobáša sa so ženou Marcellou vybral obzrieť si Veľký čínsky múr. Starému námorníkovi sa zakrútila hlava a vo veku 65 rokov sa o ňom rozhodol napísať svoju prvú knihu.
Počas výskumu materiálov sa mu dostala do rúk stará portugalská mapa z roku 1424, ktorá znázorňovala ostrovy v Karibiku. „Tu bol dôkaz, že celý svet bol zmapovaný 70 rokov pred Kolumbom. Kým?“ zaujímalo Menziesa. Stopy viedli do Číny. „Vystupovalo mi to pred očami,“ opisuje Gavin Menzies moment svojho objavu s nadšením človeka, ktorý chce poslať do zberu všetky doterajšie učebnice dejepisu. Namiesto čínskeho múru začal písať o objavení Ameriky.
Podľa jeho knihy vyslal v roku 1421 čínsky cisár Ču Ti obrovskú flotilu preskúmať nezmapované ďaleké kraje a priviezť odtiaľ dary. Menzies upozorňuje, že Číňania sa v tom istom roku stretli s benátskym obchodníkom Niccolom da Contim v západoindickom obchodnom centre Kalikat. Conti zhotovil podrobný záznam tejto schôdzky, v ktorom vraj okrem iného doložil skutočnosť, že čínske džunky oboplávali juhoafrický Mys Dobrej nádeje a zamierili k západu do neznámych končín.
Menzies sa preto zameral na hlbšie skúmanie čínskych obchodných ciest a podľa svojich slov po celom svete našiel pri pobrežiach míľniky s nápismi vytesanými v ázijských jazykoch. Na americkom kontinente jeho teóriu podporili údajné nálezy potopených čínskych džúnk. Menzies na základe literárnych zdrojov tvrdí, že prví Európania na americkom kontinente našli čínske kurčatá, ryžu, čínsky porcelán i po čínsky hovoriace obyvateľstvo.
„Nový cisár Ming sa však pre zmenu politiky rozhodol zvrátiť históriu, dal demontovať lode, vyplatil námorníkov a spálil záznamy,“ vysvetlil autor pre New York Times Magazine, prečo sme sa o pravých objaviteľoch dozvedeli až teraz.
Kniha vyprovokovala ctihodných akademikov k zúrivým reakciám. „Neobjavil nič nové. Len všetko predstavil tak neusporiadane, že nemáte poňatie o tom, čo sa deje,“ povedala odborníčka na čínsku históriu Louise Levathesová. Stále je však šanca, že pripravovaná medzinárodná štúdia dá za pravdu zanietenému dôchodcovi.
Ak sa Menzianovo tvrdenie ukáže pravdivým, za obeť padne hneď niekoľko posvätných kráv euroatlantického sveta. Pominie sláva európskych hrdinov - zabijakov dobýjajúcich Nový svet. V dejepise ich nahradia mierumilovní čínski obchodníci.
(zo, čtk)
