Dopoludnie pracovného dňa na bratislavskej poliklinike na Tehelnej ulici. Pred ordináciami čakajú ľudia – niekde dvaja-traja, niekde desiati, niekde nikto. Systém, podľa ktorého sa ľudia dostávajú do ambulancie, je rôzny. Závisí len od lekára. Niekde ráno rozdali časenky, niekde sa čaká, niekde sa dá objednať. Veľa ambulancií oznamuje, že jeden deň ošetrujú len zamestnaných.
„Prišla som pred hodinou, zobrala som si číslo. Mám 19, teraz je tam 13, takže ešte asi hodinku. Objednať sa za peniaze? Času mám dosť, som dôchodkyňa,“ hovorí pani pred ambulanciou kožnej lekárky. Na klinci visí ešte niekoľko lístkov s číslom.
Dá sa aj inak. „Chcete sa objednať na presný termín? Za stovku,“ hovorí sestrička. Objednaní pacienti môžu prísť popoludní, píše sa v ordinačných hodinách. Cena za objednanie na dverách ambulancie nie je.
Pred ambulanciou praktického lekára sedí asi osem ľudí. „Sedím tu asi hodinu a pol, uvidíme, ako dlho to bude trvať. Už vošli dvaja mimo poradia, vraj objednaní. Takí asi podnikatelia. Doktorka to ponúkala aj mne, ale je to dvesto korún,“ hovorí dôchodca Ján. Radšej čaká.
Spolusediaceho predbiehanie prednostných pacientov rozčuľuje. Zodpovedný je podľa neho štát a jeho predstavitelia. V čakárni sa rozvinie politická debata – názor, aké bolo zdravotníctvo dobré za komunistov, narazí na názor, ako to tu komunisti zhumpľovali.
Ambulancie sú neštátne, každý lekár pracuje samostatne. „Nevyberáme poplatky za objednávanie. Pacientov zvyčajne neobjednávame na presný termín. Nezdá sa mi fér, aby pacientov, ktorí čakajú, predbiehali tí, ktorí si zaplatili,“ hovorí doktorka Eva Zelenayová. Keď to niekto veľmi žiada, tak ho objedná pred alebo po ordinačných hodinách. Zadarmo. Vie, že niektorí kolegovia poplatky berú. „Každý ale pracuje sám pre seba, nikdy sme neboli jednotní. Každý sám vie, ako mu čo vychádza,“ hovorí.
Na detskom oddelení je v čakárni pomerne prázdno. „Chodíme sem, našťastie, len občas a nečakáme dlho. Neobjednávame sa,“ hovorí mamička s päťročným synom. Pripúšťa, že ak by chlapcovi bolo veľmi zle a musela by dlho čakať, je ochotná zaplatiť za objednanie.
Do blízkej polikliniky pre dorast na Vajnorskej ulici v Bratislave chodia najmä študenti. Je skúškové obdobie, pri čakaní čítajú skriptá. „Bola som sa tu objednať minulý týždeň na desiatu, ale má to tu sklz asi pol hodiny,“ hovorí študentka Jana, ktorá čaká na kožné. Za objednanie neplatila. „U môjho gynekológa je to však stovka, ak chcem presnú hodinu. Raz som zaplatila, lebo som sa ponáhľala. Je divné, že niekto peniaze za to isté berie a iný nie,“ myslí si. (mar)
