Takaharu sprevádzalo pri prestupe do Hamburgu štyridsať japonských novinárov. Päť japonských televízií núkalo nemeckému klubu tisíc dolárov za každú minútu z priateľského zápasu so St. Pauli. FOTO - TASR/AP
Vlaňajšie historicky prvé majstrovstvá sveta na východnej pologuli exportovali ázijský futbal ďaleko za hranice kontinentu. Debutujúca Čína síce skončila už v základnej skupine bez bodu i streleného gólu, ale spoluorganizátorom 17. šampionátu sa darilo lepšie. Japonci sa dostali do osemfinále a Kórejská republika skončila štvrtá! Ázijský futbalový boom obchodne využili európske kluby, ktoré neváhali angažovať hráčov z týchto krajín.
Reklamný, ale najmä finančný efekt sa pozvoľna prejavuje. Anglický klub Premier League Manchester City si po záverečnom turnaji zabezpečil 25-ročného čínskeho reprezentačného obrancu Sun Žihaia, liverpoolsky Everton zasa siahol po rovnako starom stredopoliarovi Li Tieovi. Pre ostrovného fanúšika akiste atrakcia, pre obidva kluby šikovný obchodný ťah. Vzájomný ligový zápas týchto súperov na Nový rok sledovalo pri čínskych televízoroch 350 miliónov divákov!
Čínska štátna televízia CCTV 5 kúpila vysielacie práva z anglickej najvyššej súťaže na jedno stretnutie týždenne. „Ak chcú Číňania vidieť zápas, potom je to Everton,“ zdôraznil riaditeľ televízie Kegang Wu.
Jeho slová podporuje Mei Žangh, študentka z Liverpoolu, ktorá sa stará o čínsku verziu internetovej stránky Evertonu. „Everton je najpopulárnejším klubom v Číne. A Li Tie obľúbenejší ako David Beckham,“ vraví. Podľa nej navštívi stránku denne okolo pol milióna čínskych záujemcov. Nie je to len o športe. Ide o premyslený biznis. Everton prenajal pre obchodných partnerov z Číny VIP boxy za 42-tisíc eur na rok. Sú obsadené až do konca sezóny. Všetko to spôsobil jeden hráč a predvídavý klubový manažment.
Povzbudený Everton chce ešte výraznejšie spolupracovať s ázijskou ľudovou republikou. „Odvtedy, čo u nás hrá Li Tie, stúpol neuveriteľne rýchlo náš obrat,“ tvrdí marketingový šéf klubu Andy Hosie. Menej slávnejší liverpoolsky tím plánuje vybudovať mládežnícku akadémiu pre čínske futbalové talenty. Podľa Hosieho behá po Číne minimálne desať Beckhamov. Len ich vraj treba nájsť a pritiahnuť na štadión Goodison Park.
Nielen anglický futbal prichýlil Ázijčanov. Holandský tréner kórejskej reprezentácie Guss Hiddink sa po majstrovstvách sveta vzdal funkcie a prebral ligové mužstvo PSV Eindhoven. S vlastnými predstavami. Do mesta elektronického koncernu Philips sa sťahoval s dvojicou kórejských semifinálových reprezentantov - Park Ji-sung a Lee Jong-pjo.
Nemecká Bundesliga sa mohla pochváliť ázijskými futbalistami už v roku 1977, keď v drese kolínskeho 1. FC behal Kórejčan Jasuhiko Okuderas. O rok neskôr začínal v klube Darmstadt 98 jeho oveľa známejší krajan Bum Kun Cha. Po majstrovstvách sveta sa v tamojšej súťaži udomácnilo trio - Japonec Naohiro Takahara (Hamburger SV), Doo-Ri, syn Bum Kun Chu (Arminia Bielefeld) a Číňan Jiay Šao (TSV 1860 Mníchov).
Áziamániu potvrdilo štyridsať japonských novinárov, ktorí sprevádzali Takaharu v jeho novom pôsobisku. Päť japonských televíznych spoločností ponúkalo Hamburgu tisíc dolárov za každú minútu z priateľského zápasu so St. Pauli, aby mohli Takaharu doma vidieť v akcii.
Veľa si sľubujú i v Mníchove. TSV navrhuje Šaovi kontrakt až do roku 2007. Športový riaditeľ klubu Dirk Dufner: „Ak by sa Číňanom podarilo postúpiť na majstrovstvá sveta 2006 v Nemecku, bol by reklamný efekt nášho klubu v Číne nezaplatiteľný. Či ide o nových sponzorov, reklamné, alebo obchodné záležitosti, vidím v tejto krajine veľké možnosti.“
MIROSLAV BUKOV
