FOTO - REUTERS

Toľko snov, toľko dobrých úmyslov. V polovici sedemdesiatych rokov sa Leo Hertzberg a jeho žena Erica nasťahujú do podkrovného bytu Soho. Leo je kunsthistorik a v galérii objavil obraz Billa Wechslera, ktorý ho dojme. Je na ňom tučná žena a má názov Autoportrét. Leo navštívi Billa v jeho ateliéri, spriatelia sa. Viac než to: prepletú sa im životy. V to isté leto prídu na svet ich synovia, Matthew a Mark.

Americká spisovateľka Siri Hustvedtová napísala svoj tretí román Čo som mal rád z perspektívy muža. Po jej prvých dvoch knihách - Neviditeľná žena a Počarovaná Lily Dahl - ju považovali za ženský hlas americkej literatúry. Pretože dej týchto románov poháňa intuícia ich hrdiniek a pretože obsahuje mäkké, erotické scény. Niekto taký musí byť ženský, aj pri písaní.

Teraz sa Hustvedtová díva na svet očami Lea Hertzberga. Najskôr si žije šťastným životom. Naivne vychádza z toho, že to tak musí zostať. Hustvedtová majstrovsky mení všednosť na slová. Rozvíja Leov a Billov svet, svet ich žien a detí, dovoleniek pri mori, večerí za veľkým stolom, nehodu, pri ktorej jeden zo synov zahynie, skĺznutie druhého do lživého sveta. Tak ako postavy, ani čitateľ nemôže uniknúť tomu vpádu nešťastia.

Občas nás Hustvedtová odkazuje na kultúrne dejiny, ale podstatné je jej nemilosrdné rozprávačstvo. Ku koncu sedí Leo osamelo vo svojom podkroví, za ním kopa sklamaní a smútkov.

Autor: TIM HANSEN