Curtis Hanson (1945) je režisérom, producentom a scenáristom. Spolu s autorom Brianom Helgelandom získal v roku 1997 Oscara za scenár k filmu L. A. Confidential. Pred dvoma rokmi zožala veľké uznanie jeho filmová verzia románu Michaela Chabona Wonder Boys s Michaelom Douglasom. FOTO - ČTK
ť. Biely raper v príbehu 8 Mile hrá svoj príbeh, no nie seba. Americký režisér CURTIS HANSON hovoril s nemeckými novinármi o svojom úspešnom hiphopovom muzikáli a o spolupráci s raperom a notorickým strašiakom dospelých - Eminemom. Jeho film sa o dva mesiace začne premietať aj na Slovensku.
Eminem sa stal rapovou hviezdou svojimi nenávistnými tirádami proti homosexuálom a vlastnej matke. V 8 Mile naraz prehodil výhybku: bráni homosexuálneho kolegu a dojemne sa stará o matku, ktorú hrá Kim Basinger. Chceli ste mu vykorigovať imidž?
„Dlho som premýšľal, či tam mám vmontovať scénu s homosexuálnymi kolegami. Ale som rád, že som sa takto rozhodol.“
Eminemovi to nebolo proti srsti?
„Nie, naopak. Dokonca napísal text k príslušnej rapovej pesničke. Ako spevák aj herec má svoju rolu. Zachytiť skutočného Eminema je ťažké.“
Nemali ste pochybnosti, či tú úlohu zvládne?
„Najskôr ma musel presvedčiť, že nakrúcanie berie tak vážne ako hudbu. Jeho kultúrny horizont je obmedzený, ale je zvedavý a nasáva veci ako huba. Spracúva ich a inou formou zasa vracia, to je súčasťou hiphopovej recyklačnej kultúry. Na prvých skúškach bol dosť slabý, ale pretože je veľmi disciplinovaný a schopný osvojiť si aj to, čo je mu cudzie, stále sa zlepšoval.“
Dali ste divákom možnosť vidieť Eminema pri práci - vidíme ho, ako malými písmenkami zapíše celý papier. To robil pri nakrúcaní?
„Áno. Texty k pesničkám Jimmy a Lose Yourself. Žiadna z nich nebola v scenári. Na skúškach sme hovorili o tom, akou hudbou by sa dali zvýrazniť emócie tej či onej postavy. Eminem si potom sadol a začal písať.“
Prečo počujeme na začiatku len útržky?
„Postupne sa skladajú do celku. Nakoniec si vypočujeme hotové dielo umelca, ktorému sme sa po celý čas dívali cez plece. Pre Eminema to bolo veľmi ťažké a chcelo to od neho veľa odvahy. Normálne pracuje stiahnutý do seba.“
Zaujímali ste sa o rap už pred týmto projektom?
„Nie veľmi. Ale vždy ma fascinovalo, že naša spoločnosť sa vyše desať rokov snažila popierať, že rap existuje, a tvrdila: to je hudba tých druhých, je zlomyseľná a škaredá, s nami nemá nič spoločné, a ako prišla, tak zmizne. Stal sa opak: hiphop sa šíril stále viac a ignoroval všetky rasové a triedne priečinky.“
Nie je pritom tá hudba agresívna?
„Raperi v našom filme používajú slová ako zbrane.“
Ako zbrane?
„Alebo, lepšie povedané, namiesto zbraní. Keď nastúpia v tých hovorených spevoch proti sebe, snažia sa likvidovať protivníkov urážkami a dokázať, že sú lepší, silnejší, mužnejší muži. Používajú škaredé slová, ale v tom kontexte majú iný význam, tak ako krv pri boxovaní vzbudzuje iné pocity a provokuje iné reakcie ako krv pri bitke na parkovisku.“
Tie korene sú okrem iného v Detroite, bývalej priemyselnej metropole, poznačenej zánikom.
„Áno, v meste, čo sľubovalo veľkú budúcnosť každému, kto doň vkročil. Teraz už nesľubuje nič. Eminem a jeho priatelia sa narodili do tohto sveta, iný nepoznajú. Preto v tom filme nie sú nijaké príbehy ľudí, ktorí by chceli uniknúť z hroznej skutočnosti. Tak to totiž nie je. Sú tam doma.“
Nie je smutné, že odtiaľ nechcú ujsť?
„Nie. Občania Detroitu majú neuveriteľnú odvahu žiť. Aj to je jeden z dôvodov mimoriadne bohatého hudobného života v tomto meste. Prinieslo blues, džez aj gospel a neskôr hiphop. Z ducha, ktorý triumfuje nad všetkými okolnosťami, nemôže byť nikomu smutno.“
