Maďarsko jasalo. Vlani sa predpovede médií veľmi nemýlili. Nobelovu cenu za literatúru a milión eur k tomu získal sedemdesiatdvaročný maďarský prozaik, esejista a prekladateľ Imre Kertész – muž, ktorý prežil koncentračné tábory a o holokauste podal jedno z najsilnejších literárnych svedectiev.
Švédska kráľovská akadémia svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že Kertész zobrazuje „krehkú skúsenosť jednotlivca proti barbarskej svojvôli histórie.“ Svoju prvú knihu vydal až tridsať rokov po vojne. Najznámejšou Kertészovou knihou je jeho román Bezosudovosť – rozprávanie pätnásťročného chlapca, ktorý prežil Osvienčim. „Jedinečný účinok jeho rozprávania bol v tom,“ napísali v Süddeutsche Zeitung, „že príšernú vecnosť továrne na smrť opísal z poslušného pohľadu dobre vychovaného, prispôsobivého chlapca.“ Chlapca, ktorým bol on sám. V slovenskom preklade vyšla ešte jeho kniha esejí o dvadsiatom storočí Vyhnaný jazyk.
BOOKEROVA CENA
Najprestížnejšie britské literárne ocenenie a päťdesiattisíc libier k tomu získal vlani tridsaťdeväťročný spisovateľ Yann Martel. Porotcov vraj doslova očaril románom Life of Pi. Je o indickom chlapcovi Pi, ktorý sa uprostred Pacifiku ocitne na záchrannom člne spoločne s dvestokilovým bengálskym tigrom, čo sa volá Richard Parker. „Je to smelá knižka, v ktorej vynaliezavosť a tvorivosť dláždia cestu viere. Ako hovorí autor, prinúti vás veriť v Boha – alebo sa aspoň pýtať samých seba, prečo v neho neveríte,“ komentovala výrok poroty jej predsedníčka Lisa Jardinová.
GONCOURTOVA CENA
V Paríži jesenné rozdávanie francúzskych literárnych trofejí zavŕšila Goncourtova cena. Táto najvýznamnejšia francúzska literárna pocta, ktorá vznikla v roku 1903 a o ktorej osemčlenná porota tradične rozhoduje pri spoločnom obede v slávnej parížskej reštaurácii Drouant, patrí päťdesiatštyriročnému autorovi, filozofovi a milovníkovi hudby Pascalovi Quignardovi za román Les ombres errantes (Mätúce tiene). Román obsahuje útržky prózy, obrazov historických udalostí a úvah.
„Kričal som ako dieťa. Bol som presvedčený, že tú cenu nemôžem nikdy dostať,“ povedal Pascal Quignard, ktorého už niekoľko rokov považujú za tajný tip francúzskej literárnej scény. Patrí k najuznávanejším súčasným francúzskym literátom. Kritika mu pripisuje suchý, takmer až krehký štýl, ktorý nechce strhnúť, a skôr „naznačuje“, než „vykresľuje“. Quignard je nositeľom Ceny Académie Francaise za historickú knihu Terasse a Rome – Rímska terasa. Narodil sa v roku 1948 vo Verneuil-sur-Avre, vyučoval na parížskej univerzite. FOTO – REUTERS
