Režisér Matej Mináč priviezol z New Yorku prestížne televízne ocenenie Emmy pre najlepší neamerický dokument roka, čo získal za portrét britského záchrancu židovských detí z predvojnového Československa Nicholas Winton – Sila ľudskosti. Dokument potom Slovenská televízia promptne znovu zaradila do vysielania. FOTO – ČTK
Slovensko slávilo 25. novembra úspech vo svete filmu. V newyorskom hoteli Sheraton získal Matej Mináč (1961) ako prvý slovenský režisér prestížnu cenu International Emmy Award v kategórii dokumentárnych filmov. V konkurencii tisícky diel z celého sveta (okrem USA) zvíťazil jeho dokument Nicholas Winton – Sila ľudskosti. Cena Emmy je televíznou obdobou filmového Oscara.
„Obecenstvo sa na nás dobre bavilo. Náš údiv bol asi veľmi presvedčivý,“ povedal Matej Mináč. „Spolu s producentom filmu Patrikom Paššom sme si do posledného momentu mysleli, že naša účasť v New Yorku má charakter príjemného výletu. Konkurencia silných japonských, kanadských a nemeckých televíznych spoločností nás odsúvala do role pozorovateľov. Potom sme z javiska začuli – víťazom je Sila ľudskosti a my sme zabudli dýchať.“
Sila ľudskosti vznikla v koprodukcii s Českou televíziou, ale na cenu bol film nominovaný podľa pôvodu režiséra za Slovenskú republiku. Dokument zobrazuje, ako britský maklér Nicholas Winton zachránil židovské deti pred nacistami. V roku 1939 zorganizoval vlak pre vyše 600 detí a odviezol ich z okupovaného Československa do Veľkej Británie.
Matej Mináč sa Wintonovým životom začal zaoberať v polovici 90. rokov. Najprv v podobe celovečerného filmu Všetci moji blízki, neskôr prostredníctvom dokumentu Sila ľudskosti.
Dokument o Nicholasovi Wintonovi kúpili zahraničné televízie vrátane HBO, film Všetci moji blízki sa hrá v amerických kinách. Ale Mináč sa už teší, že sa vráti k svojmu pôvodnému snu: chce nakrúcať komédie. Na jeho stole vznikajú dva scenáre rôzneho druhu. Prvou je úsmevná rozprávka, druhou komédia na tému, ako sa dnes v Čechách nakrúcajú filmy. Zaujíma ho to aj preto, že „ľahkosť a vtip, kedysi také príznačné pre tunajšiu tvorbu, sa vytrácajú“.
ĽUDO PETRÁNSKY
