Petrus, Bratislava 2002
Vychádzajúc z tézy nemeckého historika umenia Hansa Beltinga o západných a východných dejinách umenia autorka zameriava svoju pozornosť nielen na problematiku tvorby bývalého východného bloku, ale najmä na problém vylúčenia tohto umenia z univerzálnych dejín umenia. Prvá polovica publikácie je venovaná doterajšiemu písaniu o tvorbe v takzvanom východnom bloku, v druhej časti predstavuje svoj model pokusu o nové preskúmania povojnového umenia strednej Európy najmä pod vplyvom zmeny v roku 1989. Kniha sa nesnaží o prehľad, chronológiu tendencií, ale vyberá príznačné situácie a modely a tie potom dokladá umeleckými dielami. Tento prístup umožňuje nielen zviditeľniť špecifickosť umenia tohto územia, ale vôbec uvažovať o ňom v iných súvislostiach, ako bolo u nás doteraz bežné.
Karel Thein: Rychlost a slzy (Filmové eseje)
Prostor, Praha 2002
Eseje Karla Theina (1961) sa zaoberajú povahou filmového obrazu, periodizáciou vnútorne rôznorodých dejín filmu i problematikou členenia viacvrstvovosti filmových žánrov. Autor vo svojich esejach vychádza z presvedčenia, že prvoradou úlohou kritickej práce by mala byť snaha aktualizovať všetky možnosti vpísané do diela, vrátane vzťahov k iným umeleckým dielam jednak z faktickej minulosti, ako aj z predpokladanej budúcnosti. Po týchto múdrych vetách uveďme aspoň pár konkrétnych tém na ilustráciu: Lars von Trier a jeho Tanec v temnotách, Jean-Luc Godard a obrazy na rubu dějin, Muž na Měsíci jako vrchol Formanovy tvorby, Alfred Hitchcock a zlom v dějinách filmu, Hvězdné války po dvaceti letech či James Bond a hon na Lišku. Plus tri desiatky ďalších esejí.
Iva Pekárková: Dej mi ty prachy
Maťa, Praha 2002
„Prázdní žluťasi se probíjejí městem, na střeše zářivou pampelišku, aby je všichni viděli. Jakmile nastoupí pasažér, zmáčknete na bedýnce taxametru tlačítko Hired/Pronajatý, a světýlko na střeše zhasne.“ Kniha česko-americkej spisovateľky, ktorá v polovici osemdesiatych rokov emigrovala cez Rakúsko do Spojených štátov, pôsobivo približuje život newyorských taxikárov, medzi ktorých Pekárková niekoľko rokov patrila. Autorka, ktorá debutovala dielom Péra a perutě v torontskom nakladateľstve Josefa Škvoreckého 68-Publishers a doteraz vydala sedem kníh, sa netají, že práve Dej mi ty prachy je jej najobľúbenejšou.
Rudolf Sloboda: Rodné mestečko (Zobrané poviedky II)
Koloman Kertész Bagala, L.C.A. Publishers, Levice 2002
Druhý diel zobraných poviedok obsahuje práce z rokov 1969 až 1988 a aj tu popri skvelých poviedkach upúta aj precízna edičná práca Otta Havrilu. Poviedky sú zoradené chronologicky s informáciami o tom, kde a kedy boli publikované, pričom sa dozvieme aj o všetkých cenzorských zásahoch. Napríklad v poviedke Soľ zeme, prvý raz uverejnenej v Romboide číslo 11 roku 1974, bola neskôr roku 1982 v knižnom vydaní výberu poviedok Dni radosti okrem iných vyškrtnutá aj veta: „Otec zdvihne prst: Práve deti! Prečo ste ich nedali pokrstiť? Nedostanete nič!“ A tak podobne. Už sa je prečo tešiť na záverečný tretí diel zobraných poviedok.
Mempo Giardinelli: Žhavý měsíc
Julius Zirkus, Brno 2002, preložil Jan Mattuš
V strhujúcej argentínskej novele autorov rukopis pripomína majstrovskú americkú „drsnú školu“. V jej tradícii, ako knihu predstavujú v Čechách, sa dá Žhavý měsíc čítať tiež ako detektívka alebo triler, v ktorom nejde o vraha, ktorého poznáme od začiatku, ale o silný príbeh s mnohovýznamovou pointou.
