Aká je budúcnosť Kóreí? To je otázka, ktorá teraz trápi celý svet.
FOTO – REUTERS
Severná Kórea naďalej provokuje svet: včera oznámila, že odstupuje od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. V čase, keď vypovedala z krajiny medzinárodných inšpektorov a priznala, že celé roky tajne pracuje na vývoji jadrovej zbrane, tak mnohým zobrala spánok. Nič na tom nemení ani uistenie, že jadrové zbrane vyvíjať nechce.
Existuje však nejaký iný dôvod, prečo by od zmluvy odstupovala? Nie, za predpokladu, že komunistickej Kórei ide o jadrový program. A o tom väčšina západných analytikov pochybuje. Pchjongjang podľa nich vydiera svet a chce získať lepšie postavenie.
Podľa expertov sa snaží urobiť z celej záležitosti len kórejsko-americkú vec. Preto včera znovu pohrozil Washingtonu: sme pripravení na najtvrdšie protiopatrenia.
Túto taktiku zopakoval už viackrát. Naposledy v roku 1993. Aj vtedy Kórejčania oznámili, že odstupujú od zmluvy, ale nakoniec ju len načas pozastavili. Vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona však dotlačili k novej dohode: získali viac nafty, potravín a peňazí.
Teraz je situácia iná. George Bush zatiaľ na provokácie severokórejského prezidenta Kim Čong-ila reaguje veľmi pokojne. Mnohí dokonca namietajú, že by sa mal preorientovať z Iraku práve na tento skanzen komunizmu. Ak však bude Kórea pokračovať v nastúpenom tempe a v týždňových intervaloch bude pritvrdzovať, nezostane mu nič iné, len ju upokojiť.
Po jej posledných krokoch by proti tomu asi nenamietali ani Francúzi, Japonci a dokonca možno ani Rusi a Číňania. Tí všetci včerajší krok Pchjongjangu odsúdili.
V najhoršej pozícii sú Juhokórejčania: radosť nemôžu mať z toho, čo sa na severe deje momentálne, ale ani z prípadného zásahu. Akýkoľvek konflikt na sever totiž nepochybne znamená vojnu aj na juhu. Sklamanie z novej jadrovej hrozby bolo pre nich o to horšie, že len deň predtým severná Kórea prvýkrát pristúpila na rokovania o urovnaní krízy.
Tá po včerajšku vyzerá ešte nebezpečnejšie. „Odstúpenie od zmluvy bolo skutočne veľmi nebezpečným krokom,“ povedal denníku The Washington Post juhokórejský analytik Moon Jung In.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
NAJČASTEJŠIE OTÁZKYČo je to Zmluva o nešírení jadrových zbraní?
Zmluvu podpísali 1. júla 1968. Zabraňuje šíreniu jadrových zbraní do krajín, ktoré ich nemajú alebo neurobili pokusné jadrové výbuchy pred 1. januárom 1967. Zbrane alebo testy vtedy už mali ZSSR (dnes Rusko), Británia, USA, Francúzsko a Čína. Tieto krajiny sú považované za jadrové mocnosti. Zmluvu podpísalo 187 krajín. Zmluvu nepodpísal Izrael, Kuba, India a Pakistan.
Čo sa vie o severokórejskom jadrovom programe?
Americkí predstavitelia vlani 17. októbra oznámili, že severná Kórea sa pod tlakom dôkazov priznala k tajnému programu vývoja jadrových zbraní. Podľa Ameriky má KĽDR aj chemické a biologické zbrane. Kórea počas Vianoc premiestnila tisíc palivových tyčí do budovy grafitového pokusného jadrového reaktora v Jongbjone, odstránila z jadrových zariadení pečate a vyradila z prevádzky všetky monitorovacie zariadenia inštalované OSN.
Koľko môže mať Kórea jadrových zbraní?
Experti sa domnievajú, že pokiaľ severná Kórea začne extrahovať plutónium z vyhoreného jadrového paliva, mohla by počas niekoľkých mesiacov vyrábať ďalšie atómové zbrane. Podľa odhadov CIA môže mať Pchjongjang plutónium na jednu alebo dve nálože, ktoré už pravdepodobne zostrojil. Palivo z jadrového reaktora by vystačilo na výrobu jednej až šiestich bômb.
Je dôvod na obavy?
Áno, lebo vzrastajúci počet zbraní hromadného ničenia sa môže dostať do rúk nepriehľadných a tajomných režimov, čo by viedlo ku katastrofálnym následkom. Podľa expertov je severokórejský režim na zostupe. Obyvatelia sú vystavení biede a častému hladu. Preto je dôležité, akým spôsobom sa režim, ktorý vlastní atómové zbrane, pokúsi prípadnú krízu vyriešiť.
Kto im pomáhal vyvinúť jadrový arzenál?
Jadrový program buduje severná Kórea v spolupráci s bývalým ZSSR (neskôr Ruskom) a s Čínou už od 50. rokov, v polovici 60. rokov získala jadrové zariadenia i z Rakúska a Francúzska. V tom istom období začala pomýšľať na jadrové zbrane, ale Rusko i Čína odmietli asistovať. Podľa USA sa na pomoci od 90. rokov zásadne podieľal Pakistan a pravdepodobne to pokračovalo aj po útokoch 11. septembra 2001. (čtk)
