Spomienka na Ježišov krst a zároveň začiatok verejného účinkovania tak ukončuje toto liturgické obdobie v cirkevnom kalendári. Odstraňuje sa vianočná výzdoba, betlehemy a začína sa tzv. cezročné obdobie. Preruší ho Popolcová streda, ktorá otvorí veľký pôst. Potom nasleduje veľkonočné obdobie, znova cezročné obdobie, adventné obdobie a ďalšie Viano- ce.
Ježiša pokrstil Ján Krstiteľ v Jordáne, keď mal 30 rokov. Jánov krst bol znakom pokánia, čiže snahy zmeniť svoj život k lepšiemu. Mal pripraviť medzi Židmi cestu Ježišovi ako Mesiášovi. On sám však prišiel za Jánom a vstúpil do rieky spolu s hriešnymi ľuďmi. Vtedy sa podľa Biblie otvorilo nebo, zostúpil z neho Boží Duch v podobe holubice a bolo počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Ježiša čakal ešte štyridsaťdňový pôst na púšti, kde ho pokúšal diabol. Verejne vystúpil až po smrti Jána Krstiteľa, ktorého dal sťať Herodes. V cirkvách východného obradu vrátane gréckokatolíckej sa Ježišov krst slávi ako Zjavenie Pána už 6. januára.
Tento sviatok s hlavnou myšlienkou Ježišovho zjavenia sa svetu pôvodne zahŕňal jeho narodenie, príchod troch mudrcov od východu, krst aj prvý zázrak v Káne Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Koncom 4. storočia sa narodenie oddelilo a prešlo na 25. december. Rímskokatolícka cirkev si 25. decembra pripomína iba Ježišovo narodenie, príchod troch kráľov slávi 6. januára a krstu patrí samostatný sviatok v nedeľu po 6. januári.
(sita)
